BRATISLAVA - Na zvýšenie platov zdravotníkov o 30 percent v budúcom roku nebude dostatok zdrojov. V diskusnej relácii STV to povedal minister zdravotníctva Ivan Valentovič.
Rovnaký názor má aj Valentovičov kritik Peter Pažitný z bývalého tímu predchádzajúceho ministra Rudolfa Zajaca. Na raste miezd však trvajú odborári a nevylúčili protesty. V nemocniciach navyše podľa nich chýbajú lekári, lebo začala platiť novela Zákonníka práce. Tá lekárom taktiež znížila limit nadčasov a tým aj ich príjmy.
"Tridsať percent je nereálnych. Nikto z nás ich nesľuboval," vyhlásil Valentovič. Dodal, že nemocnice budú môcť doplniť chýbajúcich lekárov, len ak časť z nich obmedzí činnosť a ich zamestnanci sa presunú do zvyšných zariadení. Priznal však, že má vo vládnej koalícii ťažkosti presadiť nariadenie, ktoré by k zníženiu počtu nemocníc mohlo viesť.
Rušenie údajne prebytočných nemocníc je podľa Pažitného z Stredoeurópskeho inštitútu pre zdravotnú politiku (Health Policy Institute - HPI) riešením aj na zvyšovanie miezd. "Máme na Slovensku prebytočných zhruba jednu tretinu nemocníc. Ak by došlo k ich zrušeniu, uvoľnili by sa významné prostriedky na zvýšenie miezd lekárov," povedal Pažitný ČTK. Vzhľadom na rast nákladov na lieky bude podľa neho možné v budúcom roku zvýšiť platy zdravotníkov najviac o desať percent.
V zdravotníctve by pritom podľa odhadu ministerstva financií malo pribudnúť asi desať miliárd korún a celkovo by zdravotné poisťovne mali rozdeliť viac než 101 miliárd Sk. Nemocnice však zápasia s približne sedemmiliardovým dlhom a ďalšie náklady by im mal spôsobiť nárast platov v závere tohto roka.
Slovenský odborový zväz zdravotníctva a sociálnych služieb (SOZZSS) aj menšie Lekárske odborové združenie však na tridsaťpercentnom zvýšení miezd trvajú. "Za prvý polrok tohto roku sme stále zaostávali za priemerom v národnom hospodárstve asi o 2000 korún," povedal o platoch zdravotníkov, teda napríklad aj zdravotných sestier, predseda SOZZSS Anton Szalay. Vláda by preto podľa neho mala zdvihnúť odvody za približne tri milióny dôchodcov, študentov a ďalších poistencov na päť percent priemernej mzdy zo súčasných štyroch percent. Zdravotníctvu by to prinieslo ďalších asi šesť miliárd korún.
Vyššie odvody žiada aj Valentovič, zatiaľ však nevedel povedať, či ich zo štátneho rozpočtu získa. Premiér Robert Fico už skôr naznačil, že štát si zrejme nebude môcť dovoliť neúmerne zvyšovať výdavky, pretože by to bolo prekážkou k prijatiu spoločnej európskej meny.
"Tridsať percent je nereálnych. Nikto z nás ich nesľuboval," vyhlásil Valentovič. Dodal, že nemocnice budú môcť doplniť chýbajúcich lekárov, len ak časť z nich obmedzí činnosť a ich zamestnanci sa presunú do zvyšných zariadení. Priznal však, že má vo vládnej koalícii ťažkosti presadiť nariadenie, ktoré by k zníženiu počtu nemocníc mohlo viesť.
Rušenie údajne prebytočných nemocníc je podľa Pažitného z Stredoeurópskeho inštitútu pre zdravotnú politiku (Health Policy Institute - HPI) riešením aj na zvyšovanie miezd. "Máme na Slovensku prebytočných zhruba jednu tretinu nemocníc. Ak by došlo k ich zrušeniu, uvoľnili by sa významné prostriedky na zvýšenie miezd lekárov," povedal Pažitný ČTK. Vzhľadom na rast nákladov na lieky bude podľa neho možné v budúcom roku zvýšiť platy zdravotníkov najviac o desať percent.
V zdravotníctve by pritom podľa odhadu ministerstva financií malo pribudnúť asi desať miliárd korún a celkovo by zdravotné poisťovne mali rozdeliť viac než 101 miliárd Sk. Nemocnice však zápasia s približne sedemmiliardovým dlhom a ďalšie náklady by im mal spôsobiť nárast platov v závere tohto roka.
Slovenský odborový zväz zdravotníctva a sociálnych služieb (SOZZSS) aj menšie Lekárske odborové združenie však na tridsaťpercentnom zvýšení miezd trvajú. "Za prvý polrok tohto roku sme stále zaostávali za priemerom v národnom hospodárstve asi o 2000 korún," povedal o platoch zdravotníkov, teda napríklad aj zdravotných sestier, predseda SOZZSS Anton Szalay. Vláda by preto podľa neho mala zdvihnúť odvody za približne tri milióny dôchodcov, študentov a ďalších poistencov na päť percent priemernej mzdy zo súčasných štyroch percent. Zdravotníctvu by to prinieslo ďalších asi šesť miliárd korún.
Vyššie odvody žiada aj Valentovič, zatiaľ však nevedel povedať, či ich zo štátneho rozpočtu získa. Premiér Robert Fico už skôr naznačil, že štát si zrejme nebude môcť dovoliť neúmerne zvyšovať výdavky, pretože by to bolo prekážkou k prijatiu spoločnej európskej meny.
