BRATISLAVA - Desaťtisíce Slovákov ostanú podľa oslovených odborníkov bez práce asi ešte dlho.
Hoci celková nezamestnanosť sa z roka na rok znižuje, ľudia, ktorí sú bez práce už dlhšie ako rok, takmer neubúdajú, povedal ČTK Ľudovít Zachar z bratislavského Inštitútu zamestnanosti. Dlhodobo nezamestnaní tvoria viac než polovicu z celkového počtu necelých 217.000 ľudí bez práce.
"Zdá sa, že dlhodobá nezamestnanosť je v rovine stagnácie," povedal Zachar. Ľudia nezamestnaní rok a dlhšie si podľa neho prácu hľadajú veľmi ťažko. S rovnakým problémom však bojujú aj vyspelejšie európske krajiny. "Aj v západných krajinách je to percento (podiel dlhodobo nezamestnaných), relatívne vysoké," dodal Zachar.
Znížiť dlhodobú nezamestnanosť je pre Slovensko najväčšou výzvou v oblasti trhu práce aj podľa Viliama Páleníka z Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied. "Riešenie však zatiaľ nenašla žiadna z doterajších vlád," povedal ekonóm.
Dlhodobá nezamestnanosť je podľa Zachara problémom najmä pre starších ľudí nad 40 rokov a z nich predovšetkým ženy. "Na rozdiel od mladších, nemajú o nich záujem ani zamestnávatelia za hranicami Slovenska," spomenul odborník. Hľadanie práce na Slovensku zase podľa neho brzdia napríklad príliš vysoké náklady na cestovanie a bývanie, ak musí záujemca do zamestnania cestovať mimo svojho bydliska. "Pomôcť by mohlo, ak by na cestovanie a bývanie týmto znevýhodneným uchádzačom prispieval štát," spomenul Zachar. Mnohým záujemcom by pomohlo, ak by si v rekvalifikačných kurzoch doplnili svoje vzdelanie, dodal.
Úrady práce by mali tento rok použiť na rekvalifikačné kurzy takmer 114 miliónov korún, čo je asi o 50 miliónov menej, ako vlani, informovalo ČTK Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. V chudobnejších regiónoch by mala preplatiť 80 percent nákladov na vzdelávanie uchádzačov o prácu Európska únia. V bohatších oblastiach bude príspevok EÚ vo výške 50 percent. Koľko nezamestnaných absolvovalo v minulosti rekvalifikačný kurz opakovane, ústredie neeviduje.
Vysoký podiel nezamestnaných ľudí prináša vyššie výdavky štátu na ich podporu. Napríklad na dávky v hmotnej núdzi, ktoré dostávajú aj dlhodobo nezamestnaní, by tento rok malo ísť viac než deväť miliárd korún. Je to asi o dve miliardy korún viac, ako by malo smerovať zo štátneho rozpočtu na budovanie diaľnic. Ďalšie stovky miliónov korún si vyžiada podpora nezamestnaných, na ktorú majú nárok niekoľko mesiacov po strate zamestnania.
Na Slovensku bolo v máji bez práce podľa štatistík Eurostatu, ktoré sa líšia od ukazovateľov Ústredia práce, celkovo 10,8 percenta ľudí. Bolo to najviac spomedzi všetkých členských štátov, pričom priemer EÚ bol sedem percent. Nepriaznivé ukazovatele platia aj o dlhodobej nezamestnanosti, ktorá na Slovensku presahuje úroveň 50 percent. Napríkld vo Švédsku bolo v roku 2004 dlhodobo nezamestnaných necelých 19 percent z počtu ľudí bez práce. Celková nezamestnanosť v severskej krajine bola tento rok v máji na úrovni 6,2 percenta.
"Zdá sa, že dlhodobá nezamestnanosť je v rovine stagnácie," povedal Zachar. Ľudia nezamestnaní rok a dlhšie si podľa neho prácu hľadajú veľmi ťažko. S rovnakým problémom však bojujú aj vyspelejšie európske krajiny. "Aj v západných krajinách je to percento (podiel dlhodobo nezamestnaných), relatívne vysoké," dodal Zachar.
Znížiť dlhodobú nezamestnanosť je pre Slovensko najväčšou výzvou v oblasti trhu práce aj podľa Viliama Páleníka z Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied. "Riešenie však zatiaľ nenašla žiadna z doterajších vlád," povedal ekonóm.
Dlhodobá nezamestnanosť je podľa Zachara problémom najmä pre starších ľudí nad 40 rokov a z nich predovšetkým ženy. "Na rozdiel od mladších, nemajú o nich záujem ani zamestnávatelia za hranicami Slovenska," spomenul odborník. Hľadanie práce na Slovensku zase podľa neho brzdia napríklad príliš vysoké náklady na cestovanie a bývanie, ak musí záujemca do zamestnania cestovať mimo svojho bydliska. "Pomôcť by mohlo, ak by na cestovanie a bývanie týmto znevýhodneným uchádzačom prispieval štát," spomenul Zachar. Mnohým záujemcom by pomohlo, ak by si v rekvalifikačných kurzoch doplnili svoje vzdelanie, dodal.
Úrady práce by mali tento rok použiť na rekvalifikačné kurzy takmer 114 miliónov korún, čo je asi o 50 miliónov menej, ako vlani, informovalo ČTK Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. V chudobnejších regiónoch by mala preplatiť 80 percent nákladov na vzdelávanie uchádzačov o prácu Európska únia. V bohatších oblastiach bude príspevok EÚ vo výške 50 percent. Koľko nezamestnaných absolvovalo v minulosti rekvalifikačný kurz opakovane, ústredie neeviduje.
Vysoký podiel nezamestnaných ľudí prináša vyššie výdavky štátu na ich podporu. Napríklad na dávky v hmotnej núdzi, ktoré dostávajú aj dlhodobo nezamestnaní, by tento rok malo ísť viac než deväť miliárd korún. Je to asi o dve miliardy korún viac, ako by malo smerovať zo štátneho rozpočtu na budovanie diaľnic. Ďalšie stovky miliónov korún si vyžiada podpora nezamestnaných, na ktorú majú nárok niekoľko mesiacov po strate zamestnania.
Na Slovensku bolo v máji bez práce podľa štatistík Eurostatu, ktoré sa líšia od ukazovateľov Ústredia práce, celkovo 10,8 percenta ľudí. Bolo to najviac spomedzi všetkých členských štátov, pričom priemer EÚ bol sedem percent. Nepriaznivé ukazovatele platia aj o dlhodobej nezamestnanosti, ktorá na Slovensku presahuje úroveň 50 percent. Napríkld vo Švédsku bolo v roku 2004 dlhodobo nezamestnaných necelých 19 percent z počtu ľudí bez práce. Celková nezamestnanosť v severskej krajine bola tento rok v máji na úrovni 6,2 percenta.
