BRATISLAVA - Štát sa dohodol so skrachovanou Devín bankou na súdnom zmieri v spore o provízie za deblokáciu ruského dlhu. Dohoda zaručí, že štátny rozpočet o peniaze nepríde, napísali dnes Hospodárske noviny (HN) s odvolaním sa na ministerstvo financií. Uzavretie všetkých súdnych sporov je predpokladom pre ukončenie konkurzného konania peňažného ústavu, na ktorý centrálna banka uvalila nútenú správu ešte v roku 2001.
Ministerstvo síce prevedie na účet banky 1,1 miliardy korún, následne sa mu však rovnaká suma vráti späť. Ako druhý najväčší veriteľ by nedostalo viac peňazí z konkurzného konania banky. "Aktuálna dohoda bola uzatvorená na princípe nulového zaťaženia pre štátny rozpočet a verejné financie, ako aj na princípe neovplyvnenie nárokov veriteľov banky," tvrdil hovorca rezortu financií Miroslav Šmál. Správca konkurznej podstaty Devín banky Radoslav Hajdúch pripustil, že ku kompromisu pristúpili aj pre neistotu v súdnych sporoch.
Devín banka začala deblokovať ruský dlh v roku 1995, keď jej šéfoval Karol Martinka. Ten bol údajne blízky HZDS vtedajšieho premiéra Vladimíra Mečiara, ktorého strana sa dostala do vlády aj po vlaňajších voľbách. Banka mala dostať pätinovú províziu z kontraktov; po nástupe vlády Mikuláša Dzurindu ju však odmietol rezort financií uznať, poznamenal denník. V roku 1999 preto vtedajšie vedenie banky podalo na ministerstvo žalobu. Štát však napadol banku pre neplnenie si povinností a voči banke si uplatnil desaťmiliardovú pohľadávku.
Bratislavský okresný súd síce pred dvoma rokmi dal za pravdu banke, krajský súd však podľa HN mohol zaujať úplne iné stanovisko. "V najhoršom variante mohlo ministerstvo financií zostať významným veriteľom, ale na druhej strane by do (konkurznej) podstaty nič nedalo a ostatným veriteľom by z výťažku odišli dosť veľké peniaze," povedal Hajdúch.
Skončeniu konkurzného konania Devín banky bránia prakticky len súdne spory. "Tým, že už máme na 95 percent speňaženú konkurznú podstatu, ukončeniu už bránia len súdne spory, ktorých bolo niekoľko desiatok," doplnil Hajdúch. Minimálny výťažok z konkurzu by podľa HN mohol dosiahnuť asi 2,5 miliardy korún. Najväčším veriteľom banky je Fond ochrany vkladov. Poškodeným klientom banky preplatil po jej krachu 11,6 miliardy korún.
Z tunelovania Devín banky je obvinený napríklad bývalý konkurzný správca peňažného ústavu. V rovnakej kauze Najvyšší súd už potvrdil tresty za vraždy troch takzvaných bielych koní. Z tunelovania Devín banky sú podozriví aj bývalí členovia jej vedenia.
Devín banka začala deblokovať ruský dlh v roku 1995, keď jej šéfoval Karol Martinka. Ten bol údajne blízky HZDS vtedajšieho premiéra Vladimíra Mečiara, ktorého strana sa dostala do vlády aj po vlaňajších voľbách. Banka mala dostať pätinovú províziu z kontraktov; po nástupe vlády Mikuláša Dzurindu ju však odmietol rezort financií uznať, poznamenal denník. V roku 1999 preto vtedajšie vedenie banky podalo na ministerstvo žalobu. Štát však napadol banku pre neplnenie si povinností a voči banke si uplatnil desaťmiliardovú pohľadávku.
Bratislavský okresný súd síce pred dvoma rokmi dal za pravdu banke, krajský súd však podľa HN mohol zaujať úplne iné stanovisko. "V najhoršom variante mohlo ministerstvo financií zostať významným veriteľom, ale na druhej strane by do (konkurznej) podstaty nič nedalo a ostatným veriteľom by z výťažku odišli dosť veľké peniaze," povedal Hajdúch.
Skončeniu konkurzného konania Devín banky bránia prakticky len súdne spory. "Tým, že už máme na 95 percent speňaženú konkurznú podstatu, ukončeniu už bránia len súdne spory, ktorých bolo niekoľko desiatok," doplnil Hajdúch. Minimálny výťažok z konkurzu by podľa HN mohol dosiahnuť asi 2,5 miliardy korún. Najväčším veriteľom banky je Fond ochrany vkladov. Poškodeným klientom banky preplatil po jej krachu 11,6 miliardy korún.
Z tunelovania Devín banky je obvinený napríklad bývalý konkurzný správca peňažného ústavu. V rovnakej kauze Najvyšší súd už potvrdil tresty za vraždy troch takzvaných bielych koní. Z tunelovania Devín banky sú podozriví aj bývalí členovia jej vedenia.
