BRATISLAVA - Slovenská ekonomika má nábeh na ďalší úspešný rok. Podľa analytikov a ekonómov totiž ani minuloročný rekordný rast hrubého domáceho produktu (HDP) na úrovni 8,3 %, o ktorom v utorok informoval Štatistický úrad SR, zatiaľ nenaznačuje prehrievanie ekonomiky a milosrdný je aj k inflačným cieľom.
Podľa hlavného ekonóma Citibank Czech Republic Praha Branislava Plojhara bol totiž ekonomický rast v poslednom štvrťroku relatívne vybalansovaný. Masívne predzásobenie z tretieho štvrťroka sa pritom podľa predpokladov v posledných troch mesiacoch reexportovalo, najmä cez produkciu v automobilovom priemysle. Podobne vysoký rast by mal podľa Plojhara pretrvať aj v tomto roku, pričom hlavnú úlohu by mal hrať čistý export.
"Vybalansovanejší ekonomický rast je dobrý pre inflačný výhľad aj napriek stále silnému domácemu dopytu," skonštatoval Plojhar. Konečná spotreba domácností pritom v štvrtom kvartáli minulého roka vzrástla o 6,1 %, podporovaná 3,5-percentným nárastom zamestnanosti a 3,9-percentným rastom reálnych miezd. Štruktúra ekonomického rastu podľa analytičky ING Lucie Štekláčovej žiadne výraznejšie prekvapenie neprinieslo. "Hlavným ťahúňom sa stal čistý vývoz, za ktorým sa skrývajú produkčné kapacity v automobilovom a elektrotechnickom priemysle," dodala. V tomto roku by podľa odhadov banky mohlo tempo hospodárskeho rastu ešte zrýchliť na 9,2 %.
Napriek tomu, že čistý export sa stáva čoraz dôležitejším faktorom v štruktúre ekonomického rastu, rastúcemu vývozu automobilov sa zatiaľ nedarí výraznejšie znižovať deficit zahraničnoobchodnej bilancie. Podľa Plojhara to však svedčí o stále silnej investičnej aktivite, keďže rastúci vývoj automobilov je zatiaľ zatienený pretrvávajúcimi silnými investičnými dovozmi. O záujme investorov podľa neho svedčí aj 7-percentný medziročný nárast tvorby hrubého fixného kapitálu.
Z pohľadu menovej politiky sú podľa analytičky Slovenskej sporiteľne Márie Valachyovej zverejnené dáta o štruktúre HDP neutrálne, keďže rast spotreby domácností nezrýchlil. "Hoci rast reálnych miezd mierne prekročil náš odhad, nepredstavuje riziko inflačných tlakov, lebo bol kompenzovaný rastom produktivity práce," konštatovala. Inflačný výhľad tak podľa analytičky naďalej zostáva senzitívny najmä voči vývoju nákladových faktorov, ako sú ceny ropy. "Preto si naďalej myslíme, že Národná banka Slovenska neuvoľní menovú politiku pred druhým polrokom 2007," dodala.
Rizikom budúcoročného ekonomického rastu by mohol byť v rámci domácej spotreby príliš vysoký rast miezd vytvárajúci inflačné tlaky. Podľa Plojhara sa totiž mzdy každoročne upravujú predovšetkým vzhľadom na úroveň inflácie z predchádzajúceho roka. Kým v minulom roku toto pravidlo rast miezd spomalilo, v tomto roku by vďaka vyššej vlaňajšej inflácii mohlo rast miezd opäť zrýchliť. Navyše sa v tomto roku očakáva relatívne nízka úroveň inflácie, čo taktiež bude vplývať na medziročný rast reálnych miezd.
Podľa exministra financií a poslanca SDKÚ-DS Ivana Mikloša sa môže pri udržaní takto vysokého ekonomického rastu výkonnosť hospodárstva krajiny zdvojnásobiť každých osem až deväť rokov. "Pokiaľ by takýto rast pokračoval v najbližších rokoch a potom sa ustálil na úrovni okolo 7 %, tak môžeme dobehnúť priemernú ekonomickú výkonnosť krajín Európskej únie približne za 10 rokov," uviedol Mikloš. Výkonnosť krajín ako Španielsko alebo Taliansko by sme pritom podľa neho mohli dosiahnuť už o sedem rokov. Exminister však zároveň dodal, že všetky pozitívne predpoklady do budúcna sú iba teoretické. "Pri hospodárskej politike súčasnej vlády nie je pravdepodobné, že by mohol aj o päť rokov byť na Slovensku rast aspoň na úrovni 7 %," dodal Mikloš.
"Vybalansovanejší ekonomický rast je dobrý pre inflačný výhľad aj napriek stále silnému domácemu dopytu," skonštatoval Plojhar. Konečná spotreba domácností pritom v štvrtom kvartáli minulého roka vzrástla o 6,1 %, podporovaná 3,5-percentným nárastom zamestnanosti a 3,9-percentným rastom reálnych miezd. Štruktúra ekonomického rastu podľa analytičky ING Lucie Štekláčovej žiadne výraznejšie prekvapenie neprinieslo. "Hlavným ťahúňom sa stal čistý vývoz, za ktorým sa skrývajú produkčné kapacity v automobilovom a elektrotechnickom priemysle," dodala. V tomto roku by podľa odhadov banky mohlo tempo hospodárskeho rastu ešte zrýchliť na 9,2 %.
Napriek tomu, že čistý export sa stáva čoraz dôležitejším faktorom v štruktúre ekonomického rastu, rastúcemu vývozu automobilov sa zatiaľ nedarí výraznejšie znižovať deficit zahraničnoobchodnej bilancie. Podľa Plojhara to však svedčí o stále silnej investičnej aktivite, keďže rastúci vývoj automobilov je zatiaľ zatienený pretrvávajúcimi silnými investičnými dovozmi. O záujme investorov podľa neho svedčí aj 7-percentný medziročný nárast tvorby hrubého fixného kapitálu.
Z pohľadu menovej politiky sú podľa analytičky Slovenskej sporiteľne Márie Valachyovej zverejnené dáta o štruktúre HDP neutrálne, keďže rast spotreby domácností nezrýchlil. "Hoci rast reálnych miezd mierne prekročil náš odhad, nepredstavuje riziko inflačných tlakov, lebo bol kompenzovaný rastom produktivity práce," konštatovala. Inflačný výhľad tak podľa analytičky naďalej zostáva senzitívny najmä voči vývoju nákladových faktorov, ako sú ceny ropy. "Preto si naďalej myslíme, že Národná banka Slovenska neuvoľní menovú politiku pred druhým polrokom 2007," dodala.
Rizikom budúcoročného ekonomického rastu by mohol byť v rámci domácej spotreby príliš vysoký rast miezd vytvárajúci inflačné tlaky. Podľa Plojhara sa totiž mzdy každoročne upravujú predovšetkým vzhľadom na úroveň inflácie z predchádzajúceho roka. Kým v minulom roku toto pravidlo rast miezd spomalilo, v tomto roku by vďaka vyššej vlaňajšej inflácii mohlo rast miezd opäť zrýchliť. Navyše sa v tomto roku očakáva relatívne nízka úroveň inflácie, čo taktiež bude vplývať na medziročný rast reálnych miezd.
Podľa exministra financií a poslanca SDKÚ-DS Ivana Mikloša sa môže pri udržaní takto vysokého ekonomického rastu výkonnosť hospodárstva krajiny zdvojnásobiť každých osem až deväť rokov. "Pokiaľ by takýto rast pokračoval v najbližších rokoch a potom sa ustálil na úrovni okolo 7 %, tak môžeme dobehnúť priemernú ekonomickú výkonnosť krajín Európskej únie približne za 10 rokov," uviedol Mikloš. Výkonnosť krajín ako Španielsko alebo Taliansko by sme pritom podľa neho mohli dosiahnuť už o sedem rokov. Exminister však zároveň dodal, že všetky pozitívne predpoklady do budúcna sú iba teoretické. "Pri hospodárskej politike súčasnej vlády nie je pravdepodobné, že by mohol aj o päť rokov byť na Slovensku rast aspoň na úrovni 7 %," dodal Mikloš.
