Vodné dielo Gabčíkovo
BRATISLAVA - Zmluva o prenájme vodného diela Gabčíkovo Slovenským elektrárňam ovládaných talianskou spoločnosťou Enel je údajne neplatná. Potvrdila to právna analýza, povedal novinárom štátny tajomník ministerstva životného prostredia Dušan Muňko.
Zmluvu už skôr označil za nevýhodnú a neplatnú aj premiér Robert Fico. Slovensko podľa neho stráca na prenájme 1,5 až dve miliardy korún ročne, a vodohospodári preto vraj nemajú zdroje na splácanie úveru asi 15 miliárd Sk na dokončenie diela.
"Zmluva o prenájme je neštandardná a nulitná," povedal dnes Muňko. Potvrdila to podľa neho aj právna analýza. Pri rozhodovaní, či vláda zruší dohodu o prenájme Gabčíkova, by sa ňou mal riadiť aj vládny kabinet, dodal Muňko.
Premiér Fico už začiatkom januára vyhlásil, že predchádzajúca vláda Mikuláša Dzurindu prenajala vodné dielo Gabčíkovo Slovenským elektrárňam nevýhodne. Zároveň povedal, že zmluva o prenájme je neplatná, a slovenská vláda ju preto nebude rešpektovať.
Ficova vláda si od prípadného zrušenia prenájmu sľubuje, že z vodného diela Gabčíkovo budú mať vodohospodári vyššie príjmy. Je to podľa Muňka jediná možnosť, ako získať financie na splácanie miliardových úverov. V opačnom prípade sa budú musieť na splácaní dlhu podieľať všetci daňoví poplatníci, dodal Muňko.
Prenájom Gabčíkova bol však podľa predstaviteľov bývalej vlády nevyhnutný pre privatizáciu elektrární. Gabčíkovo je totiž predmetom neukončeného súdneho sporu s Maďarskom, a preto ho údajne nebolo možné prenajať alebo predať výhodnejšie. Privatizáciu Slovenských elektrární Dzurindova vláda odôvodňovala tým, že Slovensko nemá dostatočné zdroje na to, aby mohlo investovať miliardy korún do ich modernizácie. Peniaze mal priniesť taliansky investor Enel.
Vodné dielo Gabčíkovo - Nagymarosi mali pôvodne postaviť Československo a Maďarsko na základe dohody spred takmer 30 rokov. Maďarská strana však po páde režimov ovládaných komunistickými stranami odmietla dostavať svoju časť diela pri Nagymarosi a Slovensko dokončilo stavbu z vlastných zdrojov. Štátny podnik Vodohospodárska výstavba si preto podľa Muňka musel na dostavbu diela požičať približne 15 miliárd, ktoré je v súčasnosti potrebné splácať.
"Zmluva o prenájme je neštandardná a nulitná," povedal dnes Muňko. Potvrdila to podľa neho aj právna analýza. Pri rozhodovaní, či vláda zruší dohodu o prenájme Gabčíkova, by sa ňou mal riadiť aj vládny kabinet, dodal Muňko.
Premiér Fico už začiatkom januára vyhlásil, že predchádzajúca vláda Mikuláša Dzurindu prenajala vodné dielo Gabčíkovo Slovenským elektrárňam nevýhodne. Zároveň povedal, že zmluva o prenájme je neplatná, a slovenská vláda ju preto nebude rešpektovať.
Ficova vláda si od prípadného zrušenia prenájmu sľubuje, že z vodného diela Gabčíkovo budú mať vodohospodári vyššie príjmy. Je to podľa Muňka jediná možnosť, ako získať financie na splácanie miliardových úverov. V opačnom prípade sa budú musieť na splácaní dlhu podieľať všetci daňoví poplatníci, dodal Muňko.
Prenájom Gabčíkova bol však podľa predstaviteľov bývalej vlády nevyhnutný pre privatizáciu elektrární. Gabčíkovo je totiž predmetom neukončeného súdneho sporu s Maďarskom, a preto ho údajne nebolo možné prenajať alebo predať výhodnejšie. Privatizáciu Slovenských elektrární Dzurindova vláda odôvodňovala tým, že Slovensko nemá dostatočné zdroje na to, aby mohlo investovať miliardy korún do ich modernizácie. Peniaze mal priniesť taliansky investor Enel.
Vodné dielo Gabčíkovo - Nagymarosi mali pôvodne postaviť Československo a Maďarsko na základe dohody spred takmer 30 rokov. Maďarská strana však po páde režimov ovládaných komunistickými stranami odmietla dostavať svoju časť diela pri Nagymarosi a Slovensko dokončilo stavbu z vlastných zdrojov. Štátny podnik Vodohospodárska výstavba si preto podľa Muňka musel na dostavbu diela požičať približne 15 miliárd, ktoré je v súčasnosti potrebné splácať.
