BRATISLAVA - Pre mladých ľudí na Slovensku je pri výbere fakulty, na ktorej chcú študovať, dôležitejšia jej blízkosť k bydlisku než to, ako im pomôže získať zamestnanie. Vyplýva to z prieskumu, ktorý pre personálno-poradenskú spoločnosť McROY Slovakia realizovala výskumná agentúra AKO.
Prieskum, s ktorého výsledkami oboznámili dnes novinárov, sa konal na vzorke 600 respondentov medzi študentmi 12 fakúlt technického i humanitného zamerania, ktoré v rebríčku Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry skončili buď na popredných, alebo na spodných priečkach.
"Na slovenskom trhu sa stretávame s paradoxnou situáciou. Na jednej strane je vysoká miera absolventskej nezamestnanosti, na strane druhej je problémom mnohé pozície obsadiť. Existuje prebytok absolventov humanitných smerov a chýbajú technici. Rovnako je otázne, ako mladí ľudia vnímajú kvalitu fakúlt. Preto nás zaujímalo, na základe čoho si vyberajú školu," povedal predseda predstavenstva a generálny riaditeľ McROY Group Luboš Sirota.
Z prieskumu vyplýva, že študenti technických smerov vnímajú budúce uplatnenie vážnejšie než ich kolegovia z humanitných fakúlt. Možnosť ľahšieho zamestnania sa po skončení školy ako motív výberu fakulty uviedlo 46 percent respondentov z technických fakúlt, ale len 24 percent študentov humanitných smerov.
Navyše, 14 percent mladých ľudí z humanitných fakúlt povedalo, že ich výber bola úplná náhoda, pri technikoch to bolo iba päť percent.
Rozdielnu motiváciu preukázali aj študenti fakúlt v závislosti od toho, či sú z pohľadu Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry považované za kvalitné, alebo nie. Ľahšie zamestnanie vďaka škole očakáva takmer polovica študentov lepších fakúlt, v prípade tých horších je to približne štvrtina.
Problém prepojenia štúdia s praxou si uvedomujú aj samotní študenti. Práve túto položku pri hodnotení fakúlt totiž označili za najslabšiu. Platí pritom, že čím sú starší, tým sú z tohto pohľadu pesimistickejší.
Podľa Sirotu nie je prekvapením, že práve školstvo je jedným z najväčších generátorov nezamestnanosti mladých ľudí na Slovensku. Aj preto patrí Slovensko z tohto pohľadu v EÚ medzi najhorších.
V situácii, kedy mladí ľudia nevidia v školách predovšetkým cestu k získaniu zamestnania, sa nevytvára ani tlak, aby vzdelávanie odrážalo potreby praxe. Podľa skúseností McROY tak až tretina vysokoškolsky vzdelaných ľudí končí na pozíciách, na ktoré by stačila aj stredná škola.
