RIGA - Lotyšsko splnilo všetky podmienky na to, aby sa krajina začiatkom budúceho roka stala 18. členom eurozóny. V stredu to konštatovala Európska komisia (EK) aj Európska centrálna banka (ECB).
Lotyšsko celkovo spĺňa referenčné hodnoty konvergenčných kritérií, je však potrebné, aby krajina aj po vstupe do menovej únie pokračovala v rozpočtovej konsolidácii v súlade s požiadavkami Paktu stability a rastu, uviedla ECB. Právne predpisy Lotyšska spĺňajú všetky požiadavky týkajúce sa nezávislosti centrálnej banky, zákazu menového financovania a právnej integrácie do Eurosystému, uviedla ďalej ECB vo svojom hodnotení právnej a hospodárskej konvergencie Lotyšska.
Pobaltská krajina v posledných troch mesiacoch roka 2012 zaznamenala najrýchlejší ekonomický rast v EÚ, keď jej hrubý domáci produkt (HDP) medziročne narástol o 5,1 percenta a oproti predchádzajúcemu štvrťroku o 1,3 percenta. Stále však s Rumunskom a Bulharskom patrí k najchudobnejším štátom v Európe. Krajina v rokoch 2008-2009 prešla krízou, ktorá vymazala 20 percent HDP. V reakcii na prepad ekonomiky zaviedlo Lotyšsko jeden z najtvrdších úsporných programov v Európe, aby splnilo podmienky na vstup do menovej únie. Lotyšský rozpočtový deficit minulý rok klesol na 1,2 percenta, verejný dlh dosahuje len 41 percent HDP a krajina prešla aj bolestivou vnútornou devalváciou, aby si zachovala pevný kurz meny voči euru. Riga chce národnú menu, lotyšský lats (LVL), za euro vymeniť pre jeho stabilitu, ale aj preto, aby sa priblížila Západu a znížila svoju previazanosť s Ruskom, s ktorým má komplikované vzťahy.
Vstup pobaltskej republiky do menovej únie ešte musia schváliť lídri EÚ na summite koncom júna a vyjadriť sa k nemu musí Európsky parlament. Politická vôľa je však veľká, keďže vstup Lotyšska do eurozóny by investorom vyslal silný signál o tom, že menová únia sa nerozpadá, ale rastie. Predpokladá sa, že v roku 2015 by do nej mala vstúpiť aj posledná z pobaltských republík, Litva. Estónsko euro používa od roku 2011.
