Kam tečú naše dane: TOP 10 najbizarnejších projektov sponzorovaných EÚ

Najsmutnejšie na všetkom je, že na mnohé z týchto prapodivných projektov sa príde až na základe anonymných tipov. Zakázať zneužívanie prostriedkov EÚ však nie je najľahšie už len kvôli tomu, že zdanlivo nereálne projekty sú často krát úplne legálne. Bežne sa preto stáva, že peniaze daňových poplatníkov končia v miliónových dotáciách na virtuálne mesto, reklamnú kampaň na zemiakovú osvetu alebo výskum starnúcich herečiek.

10. Virtuálna prehliadka stredomorských ostrovov = 2,7 milióna eur

Neuveriteľných 2,7 milióna eur Európska únia vložila do projektu s názvom MEDISOLAE 3D, ktorého cieľom je vytvorenie "siete virtuálnych ostrovov". Ľudia by už tak nemuseli viac cestovať a vyše 100 stredomorských ostrovov by mohli navštíviť z tepla domova iba za pomoci internetu. Zástupcovia turistického ruchu musia byť z bizarného projektu nadšení.

9. Zemiaková osveta vo Švédsku

O vzdelanie farmárov je vo Švédsku veľmi dobre postarané. Svedčí o tom ďalšia z dotácií s presne nezistenou výškou určená na reklamnú kampaň, ktorá mala byť zameraná na zemiakovú osvetu. Farmárov mala naučiť všetko o zemiakoch. Švédi však za veľkého mediálneho ohlasu dali najavo, že takúto kampaň nepotrebujú, zemiaky sú totiž súčasťou ich národnej kuchyne už celé stáročia.

8. Výskum starnúcich herečiek = 108 tisíc libier

Zástupcovia EÚ sa rozhodli preskúmať dôvody, pre ktoré staré ženy vo filmovej brandži dostávajú stereotypné role. A nielen to, na výskum starnúcich herečiek v európskych krajinách vyčlenili až 108 tisíc libier.

 

 

7. Peniaze ruským deťom... teda vojakom =  5 miliárd eur

Obdivuhodných 5 miliárd eur dala Európska únia bývalým krajinám Sovietskeho zväzu na pomoc počas postsovietskej transformácie. V Rusku, ktoré získalo najväčšie dotácie, však z 29 projektov splnilo kritéria EÚ iba 9. Posilňovacie stroje určené pre deti napríklad putovali ruským vojakom, časti technického vybavenia predali ďalej, pretože nevedeli ako ich používať a v jednom prípade bol dokonca vymyslený celý región, aby boli splnené kritéria pre zisk podpory.

6. Švédske virtuálne mesto = 80 tisíc eur

Pred piatimi rokmi bol Second Life "živým" virtuálnym svetom, v ktorom zakladali svoje pobočky aj mnohé organizácie, verejné inštitúcie a národné koncerny. Práve vtedy napadlo švédske mesto Malmö, že v Second Life vytvorí virtuálnu repliku svojich ulíc a predstaví sa mladým Európanom. Od EÚ na to dostali 800 tisíc švédskych korún (asi 80 tisíc eur) a v roku 2009 bolo virtuálne Malmö naozaj aj otvorené. Zhodou náhod však akurát v tej dobre prestala mať o virtuálny svet väčšina ľudí záujem a nastal hromadný odchod, kam inam, ako na Facebook.

5. Tanečná skupina "Lietajúce gorily" = 400 tisíc eur

Kultúrny program EÚ dal v rokoch 2007 až 2009 dva príspevky vo výške 200 tisíc eur tanečnej skupine "Lietajúce gorily", ktorá na pódiu predvádza Tanec smrdiacich nôh a pohyby sprevádzané akustickou hudbou doplnenou o pôsobivé grganie.

 

 

4. Rumunské čarodejnice - odborníčky na európske fondy

Keď sa Rumunsko v roku 2007 stalo členom EÚ, začali do krajiny putovať aj finančné príspevky. Miestni ľudia, ktorí chceli získať pre svoj projekt európske peniaze, sa chodili radiť k rumunským čarodejniciam. Tie svoje kreatívne povolanie po vstupe do EÚ prispôsobili a začali vymýšľať kúzla a nápoje, ktoré mali zabezpečiť príliv peňazí z európskych fondov. Aj keď "bosorky" na svoju činnosť od EÚ nedostali nikdy žiaden príspevok, zákazníci sa im za ich splnené veštby určite štedro poďakovali.

3. Rozhýbanie futbalového dialógu = 224 tisíc eur

Medzinárodná federácia profesionálnych futbalistov v roku 2007 dostala príspevok 224 tisíc eur na rozhýbanie spoločenského dialógu v európskom futbalovom odvetví. Že by zo štadiónov odvtedy zmizli pľuvance, agresívne útoky a vztýčené prostredníky, sme však nepostrehli.

 

2. Zjazdovka na "slnečnom ostrove" = 100 tisíc eur

Dánsky ostrov Bornholm prezývaný aj "slnečný ostrov" nemá žiadne vysoké kopce a má najteplejšie klimatické podmienky v celom Dánsku. Keď preto dánsky podnikateľ Ole Harild požiadal o podporu pre svoj projekt, v rámci ktorého chcel na slnečnom ostrove vybudovať zjazdovku, dával si len malé šance. Ku podivu všetkých však uspel. Za peniaze z EÚ kúpil pre Bornholm snehové delo a lyže do požičovne.

1. PR kampaň, ktorá vysvetľuje, kam mieria peniaze z EÚ fondov ú 7,5 milióna eur

Kruh európskej podpory bizarných projektov uzatvára kampaň miestnych úradov v Andalúzii. V rokoch 2007 až 2013 totiž dostali z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Európskeho sociálneho fondu 7,5 milióna eur na to, aby svojim občanom vysvetlili, na čo utrácajú európske peniaze z oboch fondov. V jednej z takto financovaných televíznych reklám účinkovalo až 55 hercov.