BRATISLAVA - Väčšina protikrízových opatrení prijatých slovenskou vládou v období medzi novembrom 2008 a februárom 2009 bola "rodovo slepá".
Konštatuje to ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny v Súhrnnej správe o stave rodovej rovnosti za rok 2012, ku ktorej sa skončilo medzirezortné pripomienkové konanie. Podľa správy sa opakuje situácia z prvých porevolučných rokov, keď zodpovedné orgány agendu rodovej rovnosti odmietali v mene vyšších a potrebnejších cieľov - vtedy pre budovanie demokracie a právneho štátu, dnes pre boj s krízou.
Rodovú rovnosť sa cez optiku ekonomickej krízy rozhodlo ministerstvo práce hodnotiť preto, lebo medziročné zmeny v oblasti nepriniesli takmer žiadne nové informácie a platia údaje spísané v súhrnnej správe z roku 2011.
Ako súhrnná správa ďalej vysvetľuje, absolútna väčšina opatrení smerovala do hospodárskych sektorov a odvetví, v ktorých prevažuje mužské zastúpenie, a to i napriek tomu, že ženy tvoria takmer 45 percent pracovnej sily u nás. Mnohé opatrenia sa dotýkali priamo rezortu stavebníctva, veľká skupina opatrení smerovala do energetiky a technického výskumu, kde pracovalo minimum žien.
Aj opatrenia priamo podporujúce spotrebu mierili do stavebníctva a automobilového priemyslu, kde je žien medzi pracujúcimi podstatne menej. Vláda prijala v spomínanom období tri základné ekonomické protikrízové balíčky opatrení, ktoré sa zameriavali na stabilizáciu ekonomiky a na ochranu či podporu zamestnanosti a tvorbu nových pracovných miest.
Miera zamestnanosti žien do 64 rokov stále ďaleko zaostáva za mužmi, a to i napriek tomu, že jej úroveň v krízovom období klesla menej ako pri mužoch. Ako sa ďalej uvádza v správe ministerstva práce, popri demografických faktoroch môže byť jedným z dôvodov menšieho prílivu žien medzi nezamestnaných aj to, že ženy častejšie rezignujú na trh práce a rozhodnú sa pre ekonomickú neaktivitu.
Po roku 2008 sa zvýšili počty osôb v domácnosti, predovšetkým nimi boli ženy, uvádza sa v správe. Ich počet neprestajne narastá, v roku 2012 ich bolo 116,5 tis. Predbežná hodnota priemerného mzdového rozdielu za rok 2012 je 19,8 percenta. Znižuje sa, stále je však nad priemerom EÚ.
