BRATISLAVA - Štát tento rok podporí vysokoškolákov sumou vo výške asi 170 miliónov eur. Vo svojej analýze to uviedol Inštitút finančnej politiky (IFP) ministerstva financií.
Analýza inštitútu ukázala, že podpora štátu je výraznejšie cielená na študentov z najchudobnejších rodín. Z verejných zdrojov dostávajú študenti priamu finančnú podporu formou sociálneho a motivačného štipendia. V roku 2013 pôjde na štipendiá podľa odhadu IFP asi 38 miliónov eur. Vysoké školy udeľujú aj štipendiá z vlastných zdrojov, ktoré sú však tiež súčasťou výdavkov verejnej správy. Podľa odhadov dosiahne táto podpora asi 0,8 milióna eur. Študenti sa okrem toho môžu uchádzať aj o zvýhodnenú pôžičku zo Študentského pôžičkového fondu. Zaručuje im trojpercentnú fixnú úrokovú mieru s úročením až po ukončení štúdia.
Okrem toho štát podporuje vysokoškolákov dotovaním ubytovania a stravovania. V roku 2013 na to vynaloží asi 21 miliónov eur. Z verejných zdrojov sa vysokoškolákom platí aj zdravotné poistenie, čo predstavuje výdavok asi 48 miliónov eur. "Za podporu vysokoškolského štúdia môžeme považovať aj nepriame zdroje, z ktorých benefitujú rodičia študentov. Ide o prídavky na dieťa (32 miliónov eur) a daňový bonus na dieťa (29 miliónov eur). Poberať ich totiž môžu do veku 25 rokov len rodičia denných študentov," objasnil autor analýzy Matej Šiškovič.
Z prieskumu Eurostudent podľa IFP vyplýva, že sociálne štipendium poberá relatívne viac denných študentov, ktorí nebývajú s rodičmi, než tých, ktorí bývajú u svojich rodičov. "V prípade študentských pôžičiek je dostupná informácia, že ich využívajú poberatelia sociálnych štipendií dvakrát častejšie ako nepoberatelia štipendia," doplnil Šiškovič.
Adresnejšiu podporu je možné podľa inštitútu dosiahnuť nahradením plošných nástrojov existujúcimi adresnými nástrojmi alebo testovaním podpory na príjem. Pre väčšiu adresnosť by bolo potrebné testovať všetky rodinné dávky podľa príjmu u všetkých poberateľov. "Tým by sa docielilo, aby študenti z najbohatších rodín dostávali niektoré dávky nižšie alebo vôbec," uvádza IFP. Druhou možnosťou je úplne obmedziť plošné dávky pre vysokoškolákov a ich výpadok kompenzovať sociálne slabším študentom prostredníctvom existujúcich nástrojov adresnej podpory.
"Napríklad je možné stanoviť horný vek pre podporu nezaopatreného dieťaťa na 19 rokov, prípadne ho poskytovať len do skončenia strednej školy. Poberateľom sociálnych štipendií by sa následne výpadok na dávkach plne kompenzoval vo forme vyšších štipendií," píše sa v analýze.
