BRATISLAVA - Kľúčovým rizikom pre rozpočet v tomto roku bude vývoj externého prostredia. Upozorňuje na to minister financií Peter Kažimír (Smer-SD). Možný prepad ekonomického rastu v krajinách našich obchodných partnerov sa totiž automaticky prenáša do poklesu rastu slovenskej ekonomiky, pričom rast nižší o 1 % znamená výpadok príjmov štátu v objeme približne 200 miliónov eur.
"Hovorím to veľmi otvorene, hlavne v prvom polroku budeme veľmi netrpezlivo čakať na nové prognózy a na základe týchto prognóz budeme musieť prispôsobiť naše ďalšie správanie a realizáciu štátneho rozpočtu. Kľúčový je vývoj príjmov a tomuto budeme musieť prispôsobiť výdavky," avizoval v rozhovore. Kažimír je v tejto súvislosti pripravený pristúpiť v priebehu roka ku kráteniu výdavkov jednotlivých rozpočtových kapitol tak, ako to spravil aj vlani.
Okrem toho, že SR musí v tomto roku stlačiť deficit pod 3 % hrubého domáceho produktu (HDP), znižovanie schodku musí pokračovať aj v ďalších rokoch, a to tempom 0,5 % ročne. Tento proces bude podľa Kažimíra postavený na troch pilieroch. "Prvým je zlepšenie výberu daní. Podľa štatistík, ktoré sú sledované posledných 5-6 rokov, máme jeden z najhorších výberov DPH v Európe. Keby sa nám v tejto oblasti podarila pozitívna zmena, nepotrebujeme veľa ďalšieho úsilia na to, aby sme dokázali znižovať deficit," vysvetlil.
Ďalším krokom má byť zefektívnenie a teda aj zlacnenie fungovania aparátu štátu, zastrešené projektom ESO. V rámci neho pôjde o zníženie počtu príspevkových organizácií, revíziu ich agend či racionalizáciu obslužných činností na jedno miesto. "Tretia oblasť je samospráva. Čaká nás veľká inventúra, audit verejnej správy, súčasťou čoho je aj okruh samosprávy. Je tu veľká ambícia ukončiť nekonečné hádky o tom, kto na koho dopláca a či fiškálna decentralizácia znamenala zdraženie alebo zlacnenie verejných služieb," doplnil Kažimír.
Ministerstvo financií v spolupráci s ďalšími rezortmi pracuje podľa neho aj na zlepšení adresnosti sociálnych dávok, čo by malo tiež dlhodobo pomôcť štátnemu rozpočtu. "Potrebujeme sa sústrediť na systém zdaňovania rodín, schopnosť merania príjmov na jedného člena rodiny a na základe toho rozhodovať o potrebe tej-ktorej dávky," konštatoval s tým, že túto prácu sťažujú viaceré neprepojené informačné systémy.
Dlhodobejšou otázkou je tiež téma dane z nehnuteľností. V tejto oblasti sa momentálne pracuje na vytvorení dátovej základne, tzv. cenových máp. "Potrebujeme aj dohodu so samosprávou na tom, či vytvoríme majetkovú daň, ktorá by mala byť príjmom štátu, alebo urobíme zásadnú reformu zdaňovania nehnuteľností, ktoré je dnes originálnym príjmom samospráv," dodal Kažimír.
