Agresivitu a nemiestne poznámky na vaše pracovné výkony by ste nemali tolerovať.
Ohováranie a podceňovanie vašich schopností sú najčastejšími formami šikanovania. Niekde sa môžete stretnúť aj s tým, že vás kolegovia urážajú. Takéto správanie by ste rozhodne nemali tolerovať! Hoci sa hovorí, že najúčinnejšia obrana je útok, nemusí to byť vždy pravda. Niekedy stačí úsmev, inokedy sa musíte obrátiť na šéfa.
So šikanovaním alebo mobingom
sa môže v práci
stretnúť každý. Nie je to nič
príjemné, dokonca to môže
negatívne ovplyvniť nielen
vaše pracovné výkony, ale aj
súkromný život a vzťahy.
Najčastejšie prejavy
Ak vás nejaký kolega sústavne ponižuje alebo vydiera, môžete to považovať za šikanovanie. Najčastejšie to pramení z nesympatií alebo negatívnych vlastností, ako sú závisť či zvýšený egoizmus. Podľa psychológa Štefana Matulu totiž existujú dva typy mobingu, a to aktívny a pasívny. „Ak vám šéf alebo kolega jasne slovne dáva najavo, že ste zbytočný a neváži si vaše pracovné výkony, máte dočinenia s aktívnym mobingom,“ hovorí Matula. Druhým typom je pasívne šikanovanie, ktoré sa prejavuje napríklad zadávaním nezmyselných a časovo náročných úloh či už v pracovnom čase alebo po ňom.
Nemusíte dať výpoveď
V prípade, že sa s podobným problémom stretnete, nemusíte dať hneď výpoveď. Máte niekoľko možností, ako to čo najlepšie vyriešiť. Ak ide o uštipačné narážky, skúste ich odvrátiť úsmevom alebo vtipným komentárom. „Pokiaľ sa stretnete s nepríjemnými až agresívnymi útokmi, mali by ste ísť za šéfom,“ radí Matula. Takéto správanie na pracovisku nie je povolené, navyše neubližuje to len vám, ale pôsobí negatívne aj na celkovú pracovnú atmosféru. Keď sa naňho obrátite, nezabudnite na dôkazový materiál, ako sú napríklad e-maily. Dialógom medzi útočníkom, nadriadeným a vami môžete zabrániť ďalšiemu šíreniu podobných praktík.
Ak mobuje šéf
Sústavne vám zadáva kopu úloh, ktoré by inak riešili traja.
Spochybňuje vaše tvrdenia.
Ponižuje vás pred kolegami.
Rieši vaše súkromné záležitosti v prítomnosti iných ľudí.
Vyhadzuje vám na oči veci, ktoré ste neurobili.
Neodpovedá na listy či e-maily.
Ignoruje váš pozdrav.
Zveličuje malé chyby.
Prezentuje nové návrhy na zlepšenie ako svoje vlastné.
Najčastejšie prejavy
Ak vás nejaký kolega sústavne ponižuje alebo vydiera, môžete to považovať za šikanovanie. Najčastejšie to pramení z nesympatií alebo negatívnych vlastností, ako sú závisť či zvýšený egoizmus. Podľa psychológa Štefana Matulu totiž existujú dva typy mobingu, a to aktívny a pasívny. „Ak vám šéf alebo kolega jasne slovne dáva najavo, že ste zbytočný a neváži si vaše pracovné výkony, máte dočinenia s aktívnym mobingom,“ hovorí Matula. Druhým typom je pasívne šikanovanie, ktoré sa prejavuje napríklad zadávaním nezmyselných a časovo náročných úloh či už v pracovnom čase alebo po ňom.
Nemusíte dať výpoveď
V prípade, že sa s podobným problémom stretnete, nemusíte dať hneď výpoveď. Máte niekoľko možností, ako to čo najlepšie vyriešiť. Ak ide o uštipačné narážky, skúste ich odvrátiť úsmevom alebo vtipným komentárom. „Pokiaľ sa stretnete s nepríjemnými až agresívnymi útokmi, mali by ste ísť za šéfom,“ radí Matula. Takéto správanie na pracovisku nie je povolené, navyše neubližuje to len vám, ale pôsobí negatívne aj na celkovú pracovnú atmosféru. Keď sa naňho obrátite, nezabudnite na dôkazový materiál, ako sú napríklad e-maily. Dialógom medzi útočníkom, nadriadeným a vami môžete zabrániť ďalšiemu šíreniu podobných praktík.
Ak mobuje šéf
Sústavne vám zadáva kopu úloh, ktoré by inak riešili traja.
Spochybňuje vaše tvrdenia.
Ponižuje vás pred kolegami.
Rieši vaše súkromné záležitosti v prítomnosti iných ľudí.
Vyhadzuje vám na oči veci, ktoré ste neurobili.
Neodpovedá na listy či e-maily.
Ignoruje váš pozdrav.
Zveličuje malé chyby.
Prezentuje nové návrhy na zlepšenie ako svoje vlastné.
