BRUSEL - Vyriešenie problémov Grécka si bude pravdepodobne vyžadovať aspoň čiastočný odpis dlhu a Španielsko potrebuje nutne žiadať o finančnú pomoc. Tvrdí to člen Rady guvernérov Európskej centrálnej banky (ECB) Luc Coene, ktorého citoval vo štvrtok belgický denník De Standaard.
Coene, ktorý je zároveň guvernérom belgickej centrálnej banky, sa tým podľa agentúry Reuters pripojil k výzvam Medzinárodného menového fondu (MMF), aby štáty eurozóny odpustili Aténam časť dlhu.
Grécko sa začiatkom tohto roka dohodlo so súkromnými veriteľmi na znížení nominálnej hodnoty ich pohľadávok v celkovom objeme 206 mld. eur o 53,5 %. Odpisy dlhu, ktorý držia členské štáty eurozóny, však dôrazne odmieta Nemecko. Podľa vyjadrení predstaviteľov krajiny, ktorá je najväčším prispievateľom do záchranných fondov, by bol takýto krok protiprávny.
Grécky verejný dlh sa má podľa odhadov v budúcom roku vyšplhať na takmer 190 % jeho hrubého domáceho produktu (HDP). To znamená, že je vysoko nepravdepodobné, aby Atény do roku 2020 stlačili dlh na 120 % HDP, k čomu sa zaviazali v rámci dohody s medzinárodnými veriteľmi. Hranicu 120 % považuje MMF za maximum, pokiaľ má Grécko obnoviť udržateľnosť verejných financií.
Coene ďalej vyjadril obavy o Španielsko, kde výnosy z 10-ročných dlhopisov vlády v posledných dňoch opäť prekročili hranicu 6 %. "Španielsko naliehavo potrebuje žiadať o núdzovú pomoc," zdôraznil Coene. Vláda v Madride, ktorá si pre tento rok dokázala zabezpečiť zdroje na financovanie svojich potrieb, zatiaľ odmieta žiadať o pomoc z krízového mechanizmu eurozóny. Takáto žiadosť by pravdepodobne viedla k aktivácii programu, v rámci ktorého by ECB mohla vykupovať španielske vládne dlhopisy.
