SaS vyzvala Fica, aby nesúhlasil s ďalšou pomocou Grécku

"Všetky peniaze naliate do Grécka, sú vyhodené von oknom," vyhlásil na pondelkovej tlačovej besede predseda SaS Richard Sulík. "Európski lídri na jednej strane pripravujú takzvané udržateľné riešenia, ktoré by mali znížiť dlhové bremeno Grécka, ale ten skutočný reálny vývoj gréckej ekonomiky ide opačným smerom," skonštatoval člen SaS Jozef Kollár.

Uvoľnenie ďalšej časti pomoci Grécku môžu ministri financií členských štátov eurozóny schváliť už v rámci najbližšej pravidelnej schôdzky, ktorá sa má uskutočniť 12. novembra. Podmienkou je, aby Atény dovtedy odsúhlasili potrebné reformy a opatrenia pre ich uvedenie do praxe.

Podľa aktualizovaného návrhu štátneho rozpočtu, ktorý predložila grécka vláda do parlamentu, klesne ekonomika Grécka v budúcom roku o 4,5 % a deficit verejných financií dosiahne 5,2 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) krajiny. Ide tak o zhoršenie oproti pôvodným prognózam, ktoré hovorili o poklese hospodárstva o 3,8 % a schodku na úrovni 4,2 percenta.

Podmienkou pre pokračovanie pomoci je tiež dohoda medzi Gréckom a zástupcami veriteľských inštitúcií, ktorými sú Medzinárodný menový fond, Európska komisia a Európska centrálna banka (ECB). Veritelia od Atén očakávajú zoznam reforiem, vďaka ktorým by mal grécky verejný dlh do roku 2020 klesnúť pod 120 % HDP krajiny. Návrh štátneho rozpočtu, ktorý predložila v stredu grécka vláda, počíta v budúcom roku s verejným dlhom na úrovni 190 % HDP.

"Ekonomika Grécka sa nachádza už šiesty rok po sebe v recesii, od roku 2008 poklesol HDP Grécka v súčte o 22 %," uviedol Kollár, podľa ktorého slovenský verejný dlh rastie viac pre záchranné balíčky Grécku, než pre samotnú situáciu na Slovensku. Verejný dlh Slovenska bez započítania pomoci Grécku má totiž vzrásť do roku 2015 o 3 percentuálne body. Samotná finančná pomoc Grécku sa na hrubom verejnom dlhu Slovenska bude podľa Kollára podieľať až 3,2 percentuálneho bodu HDP.