BRATISLAVA - Slovensko ide vstúpiť do záväzkov, o ktorých nemajú samotní aktéri európskych summitov tušenie. Myslí si to predseda opozičnej strany Sloboda a Solidarita (SaS) Richard Sulík v súvislosti s bankovou úniou, o ktorej budú európski lídri rokovať počas nasledujúcich dní.
"V tomto momente nie je presne jasné, čo všetko sa má 18. a 19. októbra na summite schváliť," povedal na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave Sulík.
Podľa neho sa dosiaľ verejnosť aj politici o bankovej únii mohli dozvedieť len čiastkové informácie. Namiesto toho by mala Európska komisia (EK) dať "na stôl" ucelený návrh s podrobnosťami. "Banková únia smeruje k tomu, že všetci budeme zachraňovať všetko. Takisto, že banky iných štátov nebudú zachraňované len z fondov bánk, ale z peňazí daňových poplatníkov," upozornil Sulík.
SaS nie je zásadne proti bankovej únii a podľa Sulíka v nej vidí strana aj pozitíva. Tými sú spoločné a jasné pravidlá pre fungovanie bánk v eurozóne. Vláda SR by však mala zabezpečiť, aby prostriedky, ktoré budú do systému vložené, boli aj návratné. Takisto by mali byť úročené a zabezpečené finančnými hmotnými aktívami štátu, v ktorom zachraňovaná banka bude sídliť.
"Vyzývame vládu, aby s bankovou úniou súhlasila len vtedy, ak na ňu nebudú doplácať slovenskí daňoví poplatníci," uviedol Sulík. Ako možné riešenie vidí presun rozhodovania o bankovej únii do slovenského parlamentu prípadne zriadenie špeciálneho výboru na tento účel.
Podľa poslanca NR SR Jozefa Kollára (SaS) spočíva najväčšie riziko bankovej únie v tom, že pokiaľ sa prijme spoločný bankový dohľad pre všetky krajiny eurozóny, môže dochádzať k medzinárodnému prenosu likvidity. Financie by tak putovali zo "zdravých" dcérskych bánk do materských spoločností s finančnými problémami.
Problémom pre SaS je aj spoločná schéma poistenia vkladov. Banky tak budú platiť poistné za vklady svojich vkladateľov, na ktoré sa zložia ich klienti prostredníctvom nižšieho úročenia vkladov. Na vklady v zahraničnej krachujúcej banke by tak prispievali napríklad slovenskí klienti bánk. "Toto riziko je momentálne latentné, ale veľmi rýchlo sa môže zmeniť na reálne," konštatoval Kollár.
