BRATISLAVA - Takzvaná milionárska daň sa vlani týkala každého dvadsiateho Slováka zamestnaného na plný pracovný čas. Vyplýva to z analýzy Poštovej banky, ktorej prepočty vychádzajú z údajov Štatistického úradu SR.
Najvyšší podiel zamestnancov s vysokými platmi bol pritom vlani jednoznačne v Bratislavskom kraji, kde plat vyšší ako 1 800 eur potešil 12 % zamestnancov. "Milionárskou daňou sa v praxi označuje postupné znižovanie nezdaniteľnej časti základu dane takého zamestnanca, ktorý dosiahol v priebehu roka základ dane vyšší ako 18 538 eur, a teda zarobil mesačne v hrubom aspoň 1 773 eur," uvádzajú analytici Poštovej banky.
Viac platiteľov milionárskej dane bolo vlani medzi zamestnanými mužmi. "Na stovku zamestnaných žien totiž pripadajú iba tri s platom vyšším ako 1 800 eur. Medzi mužmi sa našlo 6,7 % takých, ktorí si počas vlaňajšieho roka na výplatnej páske našli minimálne takúto sumu," uvádza Poštová banka. Zamestnanci s nadpriemerne vysokým platom boli pritom najmä medzi tridsiatnikmi. Plat vyšší ako 1 800 eur sa vlani týkal každého štrnásteho zamestnaného Slováka vo veku 30 až 39 rokov. Postupné znižovanie nezdaniteľnej časti základu dane ale podľa Poštovej banky zrejme neobišlo ani viac ako 6 % zamestnaných vo veku 40 až 44 rokov a možno trochu prekvapivo aj nad 60 rokov. "Ako šafranu ich naopak bolo medzi mladými zamestnancami do 24 rokov," uvádzajú analytici banky.
Milionársku daň vlani platili predovšetkým vysokoškolsky vzdelaní zamestnanci. Najčastejšie sa s hrubou mzdou vyššou ako 1 800 eur pritom stretávajú zamestnanci informácií a komunikácie, kde podiel zamestnancov s príjmom prekračujúcim spomínanú hranicu dosahuje 27 %. V prípade finančných a poisťovacích služieb bol podiel týchto zamestnancov 23 %, pričom podiel zamestnancov v oblasti dodávok elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu dosiahol 16 %. "V oblasti vzdelávania vlani uvidelo na výplatnej páske sumu vyššiu ako 1 800 eur iba 8 zamestnancov z 1 000. Dokonca o niečo vyšší podiel takto zarábajúcich zamestnancov, konkrétne 1,1 %, bol zaznamenaný v oblasti ubytovacích a stravovacích zariadení," uvádza Poštová banka.
Navrhnúť vyššie zdanenie fyzických osôb s nadštandardným príjmom si stanovila ako jeden zo svojich cieľov v programovom vyhlásení už prvá vláda Roberta Fica v roku 2006. Kabinet neskôr v roku 2007 zaviedol tzv. milionársku daň, teda postupné znižovanie nezdaniteľnej časti základu dane pri rastúcom príjme.
