ATÉNY - Do Grécka dnes pricestovali zástupcovia zahraničných veriteľov, aby dokončili kontrolu a zistili, aký pokrok krajina dosiahla pri zavádzaní úsporných opatrení a reforiem.
Od správy inšpektorov tzv. Trojky (Európskej komisie, Európskej centrálnej banky a Medzinárodného menového fondu) závisí, či sa Grécko udrží v eurozóne.
Zadlžená krajina zaostáva v plnení fiškálnych cieľov. Grécko si totiž muselo v júni zopakovať predčasné voľby, pretože májové hlasovanie neprinieslo víťaza schopného zostaviť vládu. To spôsobilo sklz v konsolidácii verejných financií. Atény teraz musia nájsť spôsob, ako znížiť výdavky a ušetriť ďalších 11,5 miliardy eur, aby splnili fiškálne ciele a dostali splátku vo výške 31,5 miliardy eur z druhého záchranného úveru. V opačnom prípade hrozí Grécku štátny bankrot a odchod z eurozóny.
Podľa návrhu, ktorý sa podarilo získať gréckym médiám, kabinet musí zaviesť veľmi drastickú reformu pracovného trhu, dokonca sa vraj chystá predĺžiť pracovný týždeň na šesť dní vo všetkých odvetviach. Okrem toho, v snahe naštartovať hospodársky rast, plánuje znova znížiť minimálnu mzdu, ktorá je momentálne na úrovni 586 eur mesačne, a ešte viac zredukovať platy v štátnej správe aj dôchodky.
Grécky premiér Antonis Samaras odštartoval minulý mesiac diplomatickú ofenzívu v eurozóne, a snaží sa presvedčiť veriteľov, aby krajine poskytli viac času na splnenie podmienok úveru. Trojka však trvá na tom, aby Grécko dodržiavalo svoje záväzky.
Samaras by sa mal stretnúť so zástupcami Trojky na budúci týždeň 10. septembra. Očakáva sa, že navrhované opatrenia vyvolajú v Grécku ďalšiu vlnu protestov. Informovala o tom agentúra DPA.
