Problematika zisku zdravotných poisťovní je stále aktuálna, o jeho zákaze hovorí nielen vláda, ale vyjadrujú sa k nemu aj odborníci. Hoci ministerstvo plánovalo v tomto volebnom období opäť pristúpiť k tomuto kroku, zatiaľ je stav rovnaký.
Legislatívne zmeny prebiehajú len čiastkovo a s výraznou disproporciou prospechu pre jednotlivé subjekty systému, či už je to poisťovňa, pacient, alebo poskytovateľ zdravotnej starostlivosti. V systéme verejného zdravotného poistenia stále nie je jednoznačne definované postavenie súkromných poisťovní. Ako sa dá tento problém riešiť?
Podľa jedného z možných výkladov zákona sa zdravotné poisťovne začali cítiť ako vlastníci verejných prostriedkov prevzatých od platiteľov poistného na verejné zdravotné poistenie, čo im roky umožňovalo ponechať si ako svoj zisk celý rozdiel vstupov a výstupov. Akoby boli založené predovšetkým s cieľom dosahovania zisku, a s cieľom výkonu verejného zdravotného poistenia, konštatuje advokátka Jana Martinková z advokátskej kancelárie Advocatus Martinková. Podľa jej vyjadrenia pre Hospodárske noviny, pôvodný zákon zaručoval poisťovniam právo na zisk a akákoľvek radikálnejšia legislatívna zmena znižujúca pôvodne nastavený štandard vo vzťahu k možnosti finančného profitu môže z hľadiska nutnosti zachovania spravodlivej rovnováhy medzi potrebami verejného záujmu spoločnosti a ochranou zákonných práv jednotlivca pôsobiť disproporčne, a teda i protiústavne. „Štát má iste právo meniť legislatívu, ale i keď v tomto prípade sleduje jednoznačne legitímny cieľ, musí na jeho dosiahnutie zvoliť primerané prostriedky. Do tej miery, aby úplne nepoprel práva, ktoré poisťovniam udelil pôvodný zákon,“ dodáva.
Martinková v rozhovore pre HN tvrdí, že nie je stotožnená s právno-aplikačnou praxou zákona o zdravotných poisťovniach z roku 2004, ktorý svojou „nedokonalosťou a nedôslednosťou“ uvoľnil verejné zdroje pre súkromný zisk. Aj následný nesprávny a účelový výklad relevantných ustanovení zákona prijatého v roku 2004 viedol v praxi k extrémne nadštandardnému a liberálnemu vykazovaniu zisku. „Ak štát dovolí zdravotným poisťovniam, aby sa profilovali ako podnikateľské subjekty orientované na zisk, je načase, aby sa tu po siedmich rokoch od ich vstupu na trh zaviedla aj ich reálna konkurencia,“ vysvetľuje právnička.
Pokiaľ by zdravotná poisťovňa mala legislatívne možnosti modifikovať výšku svojich vstupov, alebo možnosť citeľne zvyšovať rozsah pokrytia zdravotnej starostlivosti verejným poistením, odlíšila by sa od iných poisťovateľov na základe ceny. Vtedy by mala pre pacienta následne aj zmysel racionalizácia prevádzky poisťovne a efektivita nákupu zdravotnej starostlivosti, pretože by sa to odrazilo na atraktívnejšom poistnom. „Potom by si poisťovne vykázaný zisk aj reálne, nielen právne, mohli zaslúžiť. To je jedna z možností,“ načrtáva možné riešenie.
Ako ďalej konštatuje pre HN, tvorba zisku poisťovní má v súčasnosti dve podmienky, ktoré vlani stanovil kabinet Ivety Radičovej, čím mal reagovať na nález Ústavného súdu SR. Prvou z nich je povinné použitie zisku na tvorbu rezervného fondu a druhou povinná tvorba rezerv na úhradu starostlivosti pre pacientov v čakačkách. „Tieto podmienky pokladám za povrchné riešenie, aby pacient nemal pocit, že legislatíva po zrušení takzvaného zákazu zisku v prospech poisťovní neurobila nejaký krok aj v záujme pacienta. Zvýšenie rezervného fondu nie je zbytočné, ale podľa mňa nemá veľké opodstatnenie, ak pacienti musia čakať na poskytnutie zdravotnej starostlivosti, stanovujú sa mesačné limity alebo dochádza k rušeniu oddelení z dôvodu, že chýbajú zdroje. Slúži tak maximálne na získanie času potrebného na vypracovanie konštruktívnych a systémových zmien v zdravotníckej legislatíve,“ dodáva.
