BRATISLAVA - Firmy, ktorých priamo dotýka zvýšenie dane o 4,2 percentá, môžu tento fakt napadnúť na súde. Prípadne to za nich môže spraviť Európska komisia. Podobné prípady s takouto legislatívou už majú viaceré európske štáty. Návrh zákona sa týka viacerých regulovaných sektorov, pričom ich regulácia zo strany európskeho práva je rôzna.
Zákonom, ktorý by mal platiť od septembra 2012 do konca roku 2013, si vláda sľubuje prísun financií do štátnej pokladne, no podľa odborníkov by ho Európska komisia akceptovať vtedy, ak by Slovensko vedelo hodnoverne zdôvodniť, prečo ozdravenie verejných financií nemôže riešiť iným spôsobom, že osobitný odvod je primerané opatrenie a všeobecný záujem prevyšuje záujem chránený komunitárnym právom.
Ako uviedla advokátka Jana Martinková z Advocatus Martinková s.r.o. pre Topky.sk, plánované zavedenie osobitného odvodu pre firmy podnikajúce v regulovaných odvetviach je aj dôsledkom tlaku zo strany EK, aby Slovensko prijalo opatrenia vedúce k udržateľnosti verejných financií. „Obávam sa však, že tento spôsob získania verejných zdrojov EK vítať nebude. Uprednostnila by reformu dôchodkového systému, zlepšenie výberu DPH, zamedzenie daňových únikov, efektívnejšie využívanie environmentálnej dane a hlavne zníženie výdavkov štátu a zefektívnenie štátnych investícií,“ konštatovala.
Konflikt návrhu zákona o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach s pravidlami EÚ nemožno vylúčiť, okrem iného aj z dôvodu, že „osobitné zdaňovanie“ je viazané na pokrývanie nákladov na reguláciu daného odvetvia. Takéto dočasné opatrenia by mohli byť zo strany EK akceptovateľné, ak by štát vedel hodnoverne zdôvodniť, prečo ozdravenie verejných financií nemohol riešiť inou alternatívou, že sa jedná o primerané opatrenie a všeobecný záujem v tomto prípade prevyšuje záujem chránený komunitárnym právom. „Každopádne považujem za nevyhnutné, aby bol návrh zákona pred jeho schválením v parlamente prerokovaný s EK,“ dodala právnička.
V prípade, že by sa dotknuté firmy rozhodli riešiť súdne, štát by čelil ďalším arbitrážam. Tie podľa Martinkovej záležia na rozsahu ochrany stanovenej bilaterálnymi dohodami o podpore a ochrane investícií uzatvorenými so zahraničnými investormi. Keďže tieto dohody im zaručujú stále vyššiu miery ochrany ako právo EÚ a návrh zákona zasahuje do mnohých odvetví podnikania, riziko arbitráže tu je, i keď dane bývajú zväčša vyňaté z ochrany investícií, za predpokladu, že by sa nejednalo o diskriminačné opatrenie štátu alebo skryté vyvlastnenie, povedala v rozhovore pre Hospodárske noviny.
Okrem tejto 4,2-percentnej „dane“ vzrastie regulovaným podnikom, tak ako aj ostatným, daň z príjmov právnických osôb z 19 na 23 percent. Niektorí právnici hovoria, že slabinou zákona je aj to, že vymedzuje okruh firiem, ktoré majú tieto zvýšené odvody platiť. Jedným z kritérií je, že to budú firmy s ročným ziskom minimálne tri milióny eur.
