BRATISLAVA - Riaditelia zariadení sociálnych služieb (ZSS) na celom Slovensku húfne preraďujú sestry na pozíciu opatrovateľky. Podľa Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek sa tak chcú vyhnúť povinnosti zvýšiť ich mzdy.
Sestry údajne nútia podpísať preradenie pod hrozbou výpovede. Od apríla totiž začne platiť zákon o minimálnych mzdových nárokoch sestier, ktorý im garantuje lepšie finančné ohodnotenie. Aktuálne pracuje v zariadeniach sociálnych služieb asi 2 300 sestier. Na rast ich miezd je tento rok potrebných 7,5 mil. eur. Sestry sú z takéhoto postupu sklamané. "My už nevládzeme, sestry sú zdeptané, máme avíza, že odchádzajú z pohraničných oblastí do Čiech,“ uviedla na tlačovej besede prezidentka komory Mária Lévyová.
Sestry však podľa všetkého v zariadeniach sociálnych služieb už ani pracovať nemôžu. Podľa viceprezidentky komory Margity Kosturíkovej to vyplýva z vyjadrení ministra práce Jozefa Mihála. Ten sestrám pracujúcim v takýchto zariadeniach na pondelkovom stretnutí odkázal, že nie sú sestrami a mali by si pozastaviť registráciu. "Po 28 rokoch praxe v zariadeniach sociálnych služieb som sa dozvedela, že nie som sestrou a že nie som ani zdravotníkom,“ skonštatovala Kosturíková. Sestry mali údajne dostať príkaz, že v zariadeniach sociálnych služieb nemôžu poskytovať žiaden zdravotný výkon, a to napriek tomu, že je v praxi vyhláška, ktorá presne stanovuje 45 výkonov, ktoré vykonávať môžu.
Podľa Kosturíkovej tak sestry – opatrovateľky v uvedených zariadeniach budú klientov po novom iba umývať, kŕmiť a prebaľovať, v prípade komplikácií by mali volať agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti, záchranky alebo klientov posielať do nemocníc. Poskytovanie zdravotnej starostlivosti by sa malo zmeniť na "zabezpečenie“. K takejto zmene pritom svoje členky vyzýva v prípade neupravenia mzdy a preradenia na nižšiu pozíciu aj samotná komora. Tá však zároveň poukazuje, že to bude mať výrazný dopad nielen na samotné sestry, ale predovšetkým na kvalitu služieb poskytovaných samotným pacientom. Nevylúčili ani možné zvýšenie úmrtnosti v zariadeniach sociálnych služieb.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR v reakcii na vyhlásenia sestier konštatovalo, že na uvedený problém upozorňovalo od začiatku. Preraďovanie sestier na pozície opatrovateliek však hodnotí ako zbytočný krok, prilepšiť si na základe zákona platného od apríla údajne nemajú nárok. "To, že obce alebo vyššie územné celky preraďujú sestry na nižšie pozície je zbytočný krok, pretože sestry v domovoch sociálnych služieb nevykonávajú v zmysle zákona zdravotnícke úkony, a preto nie je ani dôvod zvyšovať im plat podľa zákona o minimálnych mzdových nárokoch sestier," tvrdí rezort.
"Sestry, ktoré pracujú v domovoch sociálnych služieb síce vykonávajú zdravotnícku starostlivosť, ale nie sú to úkony v zmysle zákona, napríklad nepichajú injekcie, necievkujú klienta, ale sa len podieľajú na zabezpečovaní zdravotnej starostlivosti, napríklad sledujú zdravotný stav obyvateľa," zdôvodňuje ministerstvo svoj postoj. Zákon o minimálnych mzdových nárokoch sa ich nemá týkať aj preto, že ministerstvo zdravotníctva nezmenilo ďalšie dva potrebné zákony, na základe ktorých by sestry v domovoch sociálnych službách boli za zdravotnícke úkony platené zo zdravotného poistenia.
Poslanci schválili zákon o minimálnych mzdových nárokoch zdravotných sestier a pôrodných asistentiek začiatkom februára. Ich priemerný mzdový nárok sa v porovnaní s výškou mzdy za prvý polrok uplynulého roku zvýši v priemere o 23,89 %. Nastupujúca sestra alebo pôrodná asistentka bez praxe tak bude mať podľa schváleného zákona minimálny nárok na 640 eur mesačne. Po troch rokoch sa minimum zvýši na 666,20 eura mesačne a ďalej bude v trojročných intervaloch rásť tak, že po 33 rokoch praxe bude mať sestra nárok na minimálne 928 eur na mesiac.
