BRATISLAVA – Nasledujúci týždeň v parlamente bude patriť predovšetkým rokovaniu o štátnom rozpočte na rok 2012. Zákonom roka sa poslanci začnú zaoberať v utorok (6.decembra) ráno od 9:00, kedy bude pokračovať 26. schôdza Národnej rady SR.
Ani niekoľko dní pred hlasovaním ale nie je jasné, či rozpočet skutočne bude schválený. Opozícia aj Obyčajní ľudia si pri hlasovaní kladú podmienky. Do úvahy preto stále prichádza aj stiahnutie rozpočtu a následné provizórium.
SNS žiadala zvýšenie sumy, ktorú za svojich poistencov vypláca štát zdravotným poisťovniam, takýto návrh ale parlament nepodporil. Smer-SD chce schváliť vyššie zdanenie pre dobre zarábajúcich, veľké firmy a zaviesť zdaňovanie dividend. Štyria Obyčajní svoje hlasy podmieňujú okresaním sumy, ktoré politické strany získajú za výsledok vo voľbách o 10 miliónov eur.
Rozpočet sa ocitol pod tlakom po tom, čo sa viackrát znížil odhad rastu slovenskej ekonomiky v roku 2012. Z pôvodnej výšky 3,8 percenta stúpol odhad deficitu až na 4,6 percenta z hrubého domáceho produktu (HDP). Minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ-DS) poslancov varuje, že ak bude schválený návrh, ktorý by rozpočtový deficit zdvihol z pôvodných 4,6 percenta HDP, stiahne ho z rokovania.
Udržateľný vývoj verejných financií chcú poslanci naprieč spektrom zabezpečiť prijatím ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, teda o tzv. dlhovej brzde. Aj o ňom by mal v druhom čítaní parlament rokovať počas nasledujúcich dní. Zákon stanovuje ako horný limit verejného dlhu 60 percent z HDP, pričom od roku 2018 by strop postupne klesal na 50 percent. Ak by vláda tento záväzok nedodržala, čelila by sankciám, ktoré vrcholia návrhom na vyslovenie dôvery parlamentom.
Predseda parlamentu Pavol Hrušovský (KDH) na stredu 7. decembra zaradil voľbu nového ombudsmana, predsedu a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ). Na ombudsmana kandiduje len poslankyňa za SDKÚ-DS Jana Dubovcová, ktorú navrhli kluby bývalej koalície s výnimkou KDH. Do funkcie podpredsedníčky NKÚ navrhuje SDKÚ-DS Zoru Dobríkovú, ktorá túto funkciu vykonáva aj v súčasnosti. Na post predsedu NKÚ nekandiduje nik.
Po prerokovaní rozpočtu a dlhovej brzdy sa plénum bude venovať poslaneckým návrhom, ktorých je na programe až 53. Tie sa nakopili, pretože parlament o nich naposledy rokoval ešte v júni a odvtedy väčšinu z nich odsúva. Jedným z najsledovanejších bude návrh na zrušenie priestupkovej imunity poslancov. Spoločne ho predkladajú predsedovia poslaneckých klubov bývalej koalície a podľa slov politikov naďalej trvá odhodlanie imunitu zrušiť.
Sledované bude aj o rokovanie o návrhu na zrušenie tzv. Mečiarových amnestií. Ak by sa ho podarilo schváliť, znamenalo by to vyvodenie spravodlivosti voči ľuďom zodpovedným za odvlečenie syna prezidenta Michala Kováča do Rakúska a za zmarenie referenda o vstupe Slovenska do NATO. Na schválenie ústavného zákona je však potrebných najmenej 90 hlasov, teda bez hlasov Smeru-SD ho v súčasnom parlamente prijať nemožno. Predseda Smeru-SD Robert Fico síce amnestie viackrát verbálne odsúdil, ich zrušenie však považuje za právny suterén.
Medzi poslaneckými novelami sú až dva návrhy na zaradenie spomienky na vznik Československej republiky 28. októbra 1918 medzi štátne sviatky a odobratie tohto statusu Dňu ústavy 1. septembra. Jeden predložili poslanci za SDKÚ-DS a druhý členovia OKS. Rovnako tak až dva varianty má návrh na uzákonenie tzv. predmanželských zmlúv. Jeden návrh pripravili členovia Smeru-SD a druhý, obsiahlejší, poslanci za SaS. Radoslav Procházka a Jana Žitňanská z KDH chcú viacerým deťom umožniť vzdelávanie doma. Podľa ich návrhu novely zákona o výchove a vzdelávaní by sa doma mohli učiť aj deti na druhom stupni. Domáci „učiteľ“ by po novom nepotreboval ani pedagogické vzdelanie, postačila by stredná škola pre prvý stupeň, respektíve bakalársky diplom pre druhý stupeň. Tí istí poslanci chcú tiež častiam obcí umožniť jednoduchšie osamostatnenie sa od obce. Procházka tiež chce novelou zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci dosiahnuť trestanie verejných funkcionárov, ktorí štát pripravili o peniaze.
Ďalší diel bude mať séria rokovaní o novele zákona o štátnom občianstve. KDH, SDKÚ-DS a SaS chcú spoločne docieliť zmäkčenie súčasného zákona. Podľa ich novely by o slovenské občianstvo neprišiel pri získaní cudzieho pasu občan, ktorý má v cudzine v čase získania občianstva registrovaný pobyt. Za novelu by mohol zahlasovať opozičný Smer-SD, ktorý podobné znenie novely viackrát navrhoval. Ani takéto zmäkčenie nestačí Mostu-Híd, ktorý pokladá odoberanie občianstva slovenským štátnym príslušníkom za protiústavné.
Komplikovanú ekonomickú situáciu sa poslanci za Smer-SD rozhodli riešiť vyšším zdanením dobre zarábajúcich ľudí, veľkých firiem a zavedením zdaňovania dividend. Podľa ich návrhu zákona o dani z príjmov by sa na daň z príjmu nad 33-tisíc eur ročne vzťahovala 25-percentná sadzba. Podniky so základom dane nad 30 miliónov eur by zasa platili 22-percentnú daň z príjmov. Na dividendy by sa uplatňovala päťpercentná sadzba. Tieto opatrenia by podľa predkladateľov mali do rozpočtu priniesť takmer 150 miliónov eur.
Poslanci z SDKÚ-DS sa rozhodli siahnuť na peniaze, ktoré dostávajú ľudia dlhodobo bez práce. Ľuďom, ktorí počas štyroch rokov neodpracovali najmenej 270 dní, chcú zrušiť nárok na príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa a rodičovský príspevok skresať na polovicu, teda na 95 eur. Nezaradení poslanci Anna Belousovová a Rudolf Pučík chcú tiež zabrániť, aby na starostovské a primátorské posty mohli kandidovať ľudia bez stredoškolského vzdelania.
Celú sériu zákonov predložili na rokovanie parlamentu členovia hnutia Obyčajní ľudia na čele s Igorom Matovičom, siahajú predovšetkým na výhody verejných funkcionárov a politických strán. Podľa ich návrhu novely zákona o voľbách do NR SR by veľké strany prišli o výraznú časť príspevku za hlasy, naopak menšie strany by si polepšili. Siahnuť chcú aj na príspevok na činnosť a na mandáty. V súhrne by to malo znamenať úsporu približne 10 miliónov eur.
Ubrať chcú aj „multifunkcionárom“, ktorí zastávajú dva a viac verejných postov. Po novom by sa ich príjmy z druhého povolania krátili o 90 percent. Na stole stále leží aj návrh, aby do parlamentu mohli kandidovať cez kandidátku nezávislých aj ľudia mimo politických strán. Návrh matovičovci predkladali, aby nemuseli zakladať vlastné hnutie, pre skrátenie volebného obdobia si ho však už založili.
