BRUSEL- Európski lídri vo štvrtok prijali dôležité rozhodnutia, ktoré majú zabrániť ďalšiemu šíreniu dlhovej krízy v Európe. Napriek tomu, že tieto opatrenia budú znamenať aj riadený bankrot Grécka. Potvrdila to po skončení štvrtkových rokovaní na mimoriadnom summite Európskej rady v Bruseli premiérka Iveta Radičová.
Hovorí pritom, že nejde len o Grécko, ale o budúcnosť eurozóny ako takej. "Európa má vážny systémový problém, ktorého riešenie zďaleka nie je o pomoci jednej krajine, ale o hľadaní postupov, ako zabrániť rozširovaniu dlhovej krízy,“ povedala. Zároveň odmieta, aby sa z tejto témy vytĺkal na Slovensku politický kapitál. "Ak nezasiahneme rozumne, účelovo, tak ten dopad pocítime veľmi rýchlo a bohužiaľ bolestivo,“ dodala.
Európski lídri sa vo štvrtok dohodli, že proti šíreniu dlhovej krízy budú bojovať všetkými dostupnými zbraňami. A to aj za cenu selektívneho bankrotu Grécka. Podľa dohody by sa napríklad mala predĺžiť splatnosť úverov z prvého eurovalu z pôvodných 7,5 roka na 15 až 30 rokov, znížiť úročenie týchto úverov z doterajších 4,5 až 5,8 %. V prípade Grécka až na 3,5 %, čo by znamenalo, že by sa financovalo lacnejšie, ako niektoré krajiny bez premrštených dlhov na finančných trhoch. Gréci zároveň nebudú musieť desať rokov splácať istinu. Zároveň bude môcť EFSF vstupovať do reštrukturalizácie bánk prostredníctvom priamych pôžičiek vládam.
Súkromný sektor sa bude podľa Radičovej podieľať takmer v rovnakej miere, ako sektor verejný. Do roku 2019 by mal prispieť sumou 106 mld. eur. "Táto účasť je potvrdená dobrovoľnou účasťou významných bánk v Európe,“ povedala. Nový úverový program z eurovalu by pre Grécko mal predstavovať 109 mld. eur.
