BRUSEL - Nepožičať Grékom peniaze cez prvú bilaterálnu pôžičku bolo správne, za pravdu dáva Slovensku v tomto smere aktuálny vývoj. Gréci totiž dosť nešetrili, krajina je v horšom stave ako pred rokom a nalievaním peňazí z dohodnutých prvých bilaterálnych pôžičiek sa jej dlh iba zvyšuje. Konštatovala to dnes podľa premiérka Iveta Radičová po prvom dni rokovaní na summite Európskej rady v Bruseli.
O to dôležitejšie sa podľa nej ukazuje nevyhnutnosť dodržiavania jasných pravidiel, konsolidácie verejných rozpočtov a reforiem v rámci eurozóny a únie.
„Slovenská republika sa rozhodla správne. Gréci neurobili reálne žiadne úspory. Všetky opatrenia, ktoré urobili, prinesú úspory možno v budúcnosti. Neboli urobené žiadne hĺbkové reformy, preto musí Grécko predkladať nový program,“ uviedla.
Európski lídri vo štvrtok skonštatovali, že sú pripravení Grécku s reformami pomáhať, skúsenosťami môže podľa Radičovej pomôcť aj Slovensko. „My sme všetci ochotní a pripravení pomôcť s reformnými programami v tých oblastiach, kde to máme vyskúšané. Aj Slovensko samozrejme, ja som o tom telefonovala predvčerom s pánom premiérom Grécka osobne,“ dodala. Všetko podstatné však má v rukách grécky parlament, ktorý bude o dôležitých opatreniach rozhodujúcich o vyplatení ďalšej tranže medzinárodnej pomoci rokovať už do konca júna.
Radičová však zároveň zopakovala, že aktuálny vývoj zďaleka nie je len o Grécku a jeho problémoch. Dôležité je zabrániť, aby sa podobná situácia mohla zopakovať v niektorej z ďalších krajín. Lídri sa preto zhodli aj na potrebe konsolidácie verejných rozpočtov v rámci celej únie a na silnej potrebe dodržiavania stanovených pravidiel. Na zabezpečenie stability je však podľa premiérky potrebný aj stabilizačný mechanizmus, teda pripravovaný euroval 2. „Je našou povinnosťou zabrániť živelnému neregulovanému pádu niektorej krajiny eurozóny alebo Európskej únie, lebo je to ešte bližšie, ako Lehman Brothers,“ konštatovala.
Ak sa teda v súčasnosti v rámci Európy rozhoduje o zavedení Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM), rozhoduje sa aj o osudoch Slovákov. Ďalšie rozširovanie dlhovej krízy môže totiž podľa premiérky mnoho z nich pripraviť o miesta podobne, ako to bolo po prepuknutí finančnej krízy. „Ak dnes rozhodujeme o tom, ako postupovať, tak rozhodujeme o zamestnanosti na Slovensku. Predpokladám, že nik nechce, aby sa problémy tentoraz na našom kontinente premietli do štyroch pracovných dní či totálnej straty práce,“ vyhlásila.
Dnes je na programe summitu Európskej rady diskusia o pripravovaných zmenách v azylovej a migračnej politike. Očakáva sa aj vyhlásenie rady k prístupovým rokovaniam s Chorvátskom, ktoré by sa malo stať ďalším členom EÚ.
