LUXEMBURG - Grécko, aby sa vyhlo bankrotu, naliehavo potrebuje ďalšiu pomoc. Pritom už nejde len o prisľúbené prostriedky v máji minulého roku. Dodatočne mu treba poskytnúť záchranný balík asi 120 miliárd eur.
O rýchlej pomoci Aténam sa budú dnes radiť ministri financií eurozóny v Luxemburgu. Súčasne by mali diskutovať aj o uvoľnení prostriedkov z prvého balíka pomoci, ktorého hodnota bola dohodnutá na 110 miliárd eur. Nasledujúcu tranžu, 12 miliárd eur, z neho musí dostať Grécko do polovice júla. Na dnešnom rokovaní v Luxemburgu sa očakáva účasť aj nového gréckeho ministra financií Evangelosa Venizelosa.
Európska komisia (EK) sa už vyslovila za uvoľnenie ďalšej tranže, čím chce dosiahnuť, aby sa domáci tlak na grécku vládu zmiernil. Pôvodne sa malo poskytnutie ďalších prostriedkov spojiť s novými úspornými opatreniami. Avšak premiér Jorgos Papandreu nie je schopný ich vzhľadom na masové protesty obyvateľov presadiť. Proti ďalším úsporám sa stavajú už aj členovia jeho socialistickej strany PASOK.
V sobotu protestovalo v Aténach proti úspornej politike vlády asi 3000 osôb, najmä členov komunistickej odborovej organizácie PAME. Vyzývali na neobmedzený štrajk, ktorého cieľom by mal byť "pád korupčného systému".
Podľa predbežného zámeru EK by sa rokovania o novej veľkej pomoci Grécku mali skončiť do polovice júla. Avšak v súvislosti s ťažkou politickou krízou v Aténach zaznievajú v Bruseli aj návrhy, aby sa o novom balíku Aténam rozhodlo rýchlejšie.
Podľa diplomatov zhoda nemeckej kancelárky Angely Merkelovej a francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho o dobrovoľnej účasti súkromných investorov na pomoci Grécku rokovania uľahčia. Nemecké banky a poisťovne sa však ku kompromisu, na ktorom sa dohodli politici v piatok (17. 6.), postavili rezervovane. Vo veci nepanuje zhoda ani Merkelovou a jej ministrom financií Wolfgangom Schäublem. V princípe je nevyhnutné spravodlivé rozdelenie bremena.
Rokovania o vstupe súkromných veriteľov do novej pomoci Grécku sú mimoriadne zložité, lebo Európa by vstúpila na neprebádané pole. Predseda rady ministrov financií EÚ Jean-Claude Juncker, v sobotu (18. 6.) v početných rozhovoroch pre médiá varoval, že týmto krokom by sa mohli dostať do krízy ďalšie krajiny, ktoré sú už ňou nainfikované.
Kancelárka Merkelová sa veľký východonemecký onlinový portál SUPERillu vyjadrila optimisticky o ďalšom vývoji v eurozóne. "Na súčasnosť sme v Európe už oveľa lepšie vyzbrojení". Teraz ide o odstránenie "veľkej nedôslednosti" a "hriechov minulosti". "Dlhové krízy, ktorými teraz trpia Grécko, Portugalsko a Írsko, sú všetky dôsledkom predchádzajúcich chýb," zdôraznila kancelárka.
