BRATISLAVA - Grécko musí ísť do riadeného bankrotu. Tvrdia to predstavitelia strany SaS, ktorí s týmto vyhlásením predstúpili v stredu pred novinárov v kompletnom ministerskom zložení spolu s predsedom strany Richardom Sulíkom.
„Navrhli sme také riešenie, ktoré vedie k bankrotu Grécka. Hovorili sme o podmienkach, hľadali sme formu, akou toto zrealizovať, predbežne sme sa dohodli, ale definitívna dohoda v tejto chvíli ešte neexistuje,“ uviedol v nadväznosti na pondelňajšie rokovanie koaličných lídrov na bratislavskom Bôriku. Z tohto pondelňajšieho rokovania totiž Sulík odišiel bez komentára a jeho kolegovia z ostatných koaličných strán naznačovali, že sa v otázke ďalšej pomoci Grécku dohodli.
Teraz tvrdí, že koaliční partneri v pondelok dohodli iba základné rámce, ktoré sa teraz SaS bude snažiť konkretizovať a presadiť aj do mandátu, ktorý by mala dať ministrovi financií pre rokovania v Bruseli Národná rada SR. Sulík pritom nevylučuje, že o tejto otázke by mohol parlament rokovať už v piatok. „Máme snahu to v piatok schváliť,“ povedal.
Riešenie, ktoré spomínal Sulík, spočíva predovšetkým v účasti súkromného sektora na riešení gréckej dlhovej krízy, čo by v podstate znamenalo, že časť nákladov na záchranu Grécka by znášali aj investori, ktorí nakupovali grécke dlhopisy. Súčasťou riešenia má byť aj záväzok privatizácie, silnej dohody na reformách aj s opozičnými gréckymi stranami či účasť Medzinárodného menového fondu. Špekulácie, že by sa mohla pri nedohode na ďalšej pomoci Grécku rozpadnúť eurozóna, považuje Sulík za prehnané. „Kvôli jednému Grécku sa eurozóna nerozpadne,“ dodal.
Šéf SaS zároveň zopakoval, že otázka riešenia situácie Grécka nijako nemení záväzok, ktorý strana dala, že nepodporí navyšovanie prvého eurovalu a ani vstup Slovenska do nového stabilizačného mechanizmu. „Odmietame navýšenie eurovalu I a odmietame vstup do eurovalu II. V tomto je postoj SaS jednoznačný a nemení sa,“ povedal.
To, že Slovensko bude pri riešení gréckej otázky jednoznačne požadovať účasť súkromného sektora, potvrdil po stredajšom rokovaní vlády aj minister financií Ivan Mikloš. „Najdôležitejším dôvodom prečo to požadujeme je, aby účet neplatili len daňoví poplatníci, ale aj tí ktorí požičiavali Grécku a zarábali na tom,“ uviedol.
O účasti súkromného sektora na finančnej pomoci Grécku diskutovali ministri financií krajín eurozóny v Bruseli v utorok dlho do noci. Podľa Mikloša sa na tejto schôdzke nepodarilo nájsť dohodu. „Tie stanoviská zostávajú rozdielne. My sme v skupine krajín, ktorá považuje účasť súkromného sektora,“ uviedol v stredu Mikloš.
Podľa Ivana Mikloša pritom existujú rôzne formy účasti privátneho sektora na finančnej pomoci. Konkrétne rozhodnutie je však podľa jeho slov citlivé. Existujú totiž dôvody na čo najväčšiu účasť privátneho sektora, na druhej strane však predstavuje vysoký podiel súkromného sektora aj hrozbu prenesenia nákazy do iných krajín.
Veľkosť finančného balíka, ktorý bude Grécko potrebovať, dosahuje zhruba 120 mld. eur. V tomto objeme sú však podľa Mikloša aj príjmy z privatizácie a aj podiel súkromného sektora. Čím vyšší tak bude podiel prostriedkov z privatizácie, či z účasti privátneho sektora, tým menší balík peňazí tak v konečnom dôsledku budú musieť nájsť krajiny eurozóny a MMF.
