BRATISLAVA - Priestor pre daňové úniky pri spotrebných daniach, dani z pridanej hodnoty (DPH), či pre úniky pri platení odvodov a dane z príjmov, by sa mal postupne zmenšovať.
Vláda v stredu schválila s pripomienkami návrhy troch koncepcií, ktoré pripravilo ministerstvo financií a v rámci ktorých chce rezort prijať opatrenia na eliminovanie možnosti daňových podvodov. Kabinet Ivety Radičovej zároveň ministerstvu financií uložil úlohu pripraviť konkrétne legislatívne zmeny do konca novembra resp. do konca decembra tohto roka.
"Všetky tieto tri materiály vyplývajú z programového vyhlásenia vlády, ktorým sa vláda zaviazala znížiť daňové úniky a daňové podvody a zvýšiť tým nielen príjmy štátneho rozpočtu a verejných rozpočtov, ale aj zlepšiť podnikateľské prostredie a robiť to aj ako nástroj boja proti kriminalite," uviedol po skončení rokovania vlády minister financií Ivan Mikloš.
Jednou z oblastí, na ktorú sa chce ministerstvo financií sústrediť, sú napríklad spotrebné dane. Tie tvoria významnú a relatívne stabilnú časť príjmov štátneho rozpočtu. Výnos z tejto dane predstavoval v minulom roku viac ako 1,9 mld. eur. Prax však podľa rezortu ukazuje potrebu zlepšovať súčasný stav a to tak, aby sa eliminovali nelegálne aktivity podnikateľských subjektov. Rezort preto navrhuje napríklad zmeny v označovaní spotrebiteľských balení liehu a cigariet. Tie by sa mali týkať úpravy podmienok tlače a výdaja kontrolných známok, či zlepšenia ich ochranných prvkov.
Nedostatky v súčasnej úprave, ktoré poskytujú priestor pre daňové úniky, rezort identifikoval aj v oblasti daňovo - odvodového zaťaženia. Zúžiť tento priestor by malo pomôcť napríklad zriadenie špecializovaného kontrolného útvaru. Ten by mal identifikovať miesta vzniku možných daňových podvodov, odhaľovať ich a prispievať k "eliminácii daňových únikov v záujme intenzívnejšieho odhaľovania nelegálnej práce“.
Rovnako by mala pomôcť minimalizovať priestor pre podvody aj elektronizácia verejnej správy. Cieľom ministerstva financií je prepojiť informačné databázy jednotlivých orgánov verejnej správy, Obchodného registra SR, Štatistického úradu SR, zdravotných poisťovní, bánk či Sociálnej poisťovne s databázami daňových orgánov.
Zlepšiť súčasný stav by malo pomôcť aj pripravované zjednotenie výberu daní, cla a poistných odvodov prostredníctvom projektu UNITAS. "Očakáva sa, že zjednotením výberu daní a poistných odvodov sa zabezpečí čo najvyššia platobná disciplína pri relatívne najnižších administratívnych nákladoch a podarí sa eliminovať identifikované úzke miesta terajšieho systému," uvádza rezort financií.
Návrh opatrení ministerstva financií, ktoré by mali prispieť k zúženiu priestoru na daňové úniky, vítajú aj odborníci z praxe. Upozorňujú však aj na možné negatívne dôsledky niektorých opatrení na podnikateľský sektor. Pri DPH ministerstvo napríklad ako jedno z opatrení navrhuje rozšírenie obsahu žiadosti o registráciu pre daň aj o údaje, ktoré môžu indikovať rizikovosť žiadateľa. Rovnako rezort navrhuje prijať legislatívnu úpravu, ktorej cieľom má byť zverejňovanie registra osôb, ktorým daňová správa zaslala oznámenie, že boli daňovou správou identifikované ako osoby, ktoré sa zúčastňujú podozrivých obchodných aktivít. Jedným z opatrení má byť aj zavedenie inštitútu finančnej zábezpeky pre osoby, u ktorých je odôvodnená obava, že vymoženie, či zaplatenie dane bude neúspešné.
"Dokument k DPH prináša niekoľko legislatívnych a nelegislatívnych opatrení, ktoré sú dobrým začiatkom ako podnet na zmeny v oblasti kontroly DPH za účelom zníženia daňových podvodov a veľa z nich pomôže odhaliť daňové podvody. Avšak opatrenia nie sú ešte veľmi konkrétne a mnohé navrhované zmeny môžu nepriaznivo pôsobiť na podnikateľský sektor,“ zhodnotila návrh opatrení pre agentúru SITA Valéria Kadášová, daňová manažérka spoločnosti PricewaterhouseCoopers (PwC) Slovensko.
Kabinet v stredu taktiež schválil novelu zákona o tepelnej energetike. Tento zákon sa mení na návrh hospodárskeho výboru Národnej rady SR kvôli implementácii európskej smernice. V novele sa jednoznačne špecifikuje predmet podnikania v tepelnej energetike a zavádza sa definícia centralizovaného zásobovania teplom. Podľa vládou schválenej novely môže pre zariadenia s výkonom viac ako 10 megawattov o vydanie osvedčenia o súlade pripravovanej výstavby tepelných zariadení s dlhodobou koncepciou energetickej politiky Slovenska požiadať aj subjekt, ktorý nie je podnikateľom.
