Ilustračné Foto (Zdroj: Jupiterimages)
BRATISLAVA - Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) navrhuje, aby sa mohli samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) rozhodnúť pre platenie len minimálneho sociálneho odvodu.
Uviedol to viceprezident RÚZ Jozef Špirko. Živnostníci by sa tak podľa neho mohli „vypnúť“ od vyšších ako minimálnych platieb na dôchodok. Sadzba pre sociálny odvod živnostníkov by pritom podľa predstavy RÚZ tvorila 10 % namiesto vládou navrhovaných 13 % a ich minimálny vymeriavací základ by bol na úrovni štvornásobku životného minima, čo je v súčasnosti 741,5 eura. Minimálny sociálny a zdravotný odvod pre SZČO by tak spolu predstavoval 141 eur. Ak by mal živnostník vyšší ako minimálny vymeriavací základ, tak by zo sumy presahujúcej štvornásobok životného minima bol štátu povinný odviesť len daň z príjmov so sadzbou 19 % a 9-percentný zdravotný odvod. "Očakávame, že aj pri živnostníkoch nastane efekt rovnej dane a pri znížených sadzbách sa výber odvodov zvýši,“ povedal Špirko.
Sadzba na sociálny odvod pre SZČO vo výške 10 % by podľa Špirka zahŕňala len starobné a invalidné dôchodkové poistenie, nie však nemocenské poistenie. Pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) a ľudí pracujúcich na dohody navrhuje RÚZ znížiť odvodovú sadzbu do druhého piliera z vládou navrhovaných 6,7 % na 5 % z vymeriavacieho základu. SZČO by totiž mali rovnaký 10-percentný sociálny odvod ako „dohodári“, pričom obe skupiny by si na svoje účty v druhom pilieri odvádzali polovicu zo sociálneho odvodu. Podľa Špirka by tak na nižšie odvody pre SZČO a dohodárov nedoplácali zamestnanci. Zdravotný odvod žiada RÚZ ponechať na navrhovanej úrovni 9 % pre všetky skupiny ekonomicky aktívnych platiteľov.
V prípade práce na dohodu požaduje RÚZ buď úplne zrušiť oslobodenie od platenia odvodov do sumy približne 200 eur mesačne, alebo túto výnimku rozšíriť na všetky osoby. Oslobodenie od platenia odvodov do zárobku 200 eur mesačne by sa tak týkalo aj tých dohodárov, ktorí majú príjmy aj ako zamestnanci, či živnostníci. Nižšie odvody zamestnávatelia požadujú aj pre zamestnancov. Tým by sa podľa predstavy RÚZ mal znížiť sociálny odvod z navrhovaných 19 % na 18 %.
Strana Most-Híd nie je spokojná s navrhovanou podobou daňovo-odvodovej reformy v prípade SZČO. "Sme tí, ktorí sú najmenej spokojní s rozhodnutím zrušiť súčasné 40-percentné paušálne výdavky," povedal na minulotýždňovej tlačovej besede predseda strany Béla Bugár. Koalícia sa pritom dohodla na tom, že sa na paušálne výdavky zavedie strop na úrovni životného minima, čo je približne 200 eur. Podľa Bugára však existujú návrhy, že by sa strop pre paušálne výdavky zvýšil na 1,5-násobok životného minima, teda približne na 300 eur. Zmeny v daniach a odvodoch sú podľa neho len v procese prípravy. "To, čo povieme na Koaličnej rade, musíme presadiť aj medzi poslancami," dodal Bugár.
Koaličné strany sa po niekoľkotýždňových diskusiách dohodli na podobe reformy daňovo-odvodového systému. Po rokovaní lídrov koaličných strán to začiatkom apríla vyhlásila premiérka Iveta Radičová. Dohodnutá reforma podľa jej slov zásadne zjednoduší platenie daní a odvodov. „Takúto podobu zmien predloží ministerstvo financií na medzirezortné pripomienkové konanie, zároveň otvoríme inštitút verejnej diskusie,“ uviedla po rokovaní Koaličnej rady Iveta Radičová.
Celkové daňové a odvodové zaťaženie sa podľa premiérky Ivety Radičovej po reforme mierne zníži. Väčšine živnostníkov by sa na základe zmien mali znížiť minimálne odvody, ktoré platí 80 % živnostníkov, a to zo súčasných 160 eur na menej ako 140 eur. Konkrétne detaily zmien budú podľa premiérky predstavené v najbližších dňoch po zapracovaní pripomienok. Ako spresnil na tlačovej besede predseda strany Most-Híd Béla Bugár, koalícia sa zhodla na zrušení paušálnych výdavkov vo výške 40 %. Podnikatelia si však budú môcť uplatniť mesačne výdavky vo výške životného minima v sume približne 200 eur. Koalícia potvrdila aj výšku sadzby pre sociálne poistenie pre SZČO vo výške 13 % a zdravotné poistenie vo výške 9 %. Zmena vo výške sadzby však nastala pri dohodároch, ktorí budú platiť odvod na sociálne poistenie vo výške 10 % s tým, že ich príjmy do výšky životného minima nebudú podliehať odvodom.
Súčasťou dohody je podľa premiérky aj postupné znižovanie odvodového zaťaženia zamestnancov celkovo o 4 percentuálne body. Odvody zamestnancom by sa pritom mali postupne znižovať každý rok o 1 percentuálny bod. Dohodnutá sadzba pre sociálne poistenie pre zamestnancov zostáva na pôvodných 19 %. Koalícia potvrdila aj dohodu na jednorazovom odpisovaní majetku pre podnikateľov už v prvom roku. Zmena oproti pôvodným zámerom rezortu financií nastala aj pri celkových dopadoch reformy. Tá podľa premiérky už nebude fiškálne neutrálna. Výpadky v príjmoch verejných financií by však mali nahradiť aj dynamické efekty rastu zamestnanosti. Tá by mala rásť nielen vďaka zmene odvodov, ale aj pre zlepšenie podnikateľského prostredia, ktoré by malo pozitívne ovplyvniť zníženie administratívnej záťaže.
Sadzba na sociálny odvod pre SZČO vo výške 10 % by podľa Špirka zahŕňala len starobné a invalidné dôchodkové poistenie, nie však nemocenské poistenie. Pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) a ľudí pracujúcich na dohody navrhuje RÚZ znížiť odvodovú sadzbu do druhého piliera z vládou navrhovaných 6,7 % na 5 % z vymeriavacieho základu. SZČO by totiž mali rovnaký 10-percentný sociálny odvod ako „dohodári“, pričom obe skupiny by si na svoje účty v druhom pilieri odvádzali polovicu zo sociálneho odvodu. Podľa Špirka by tak na nižšie odvody pre SZČO a dohodárov nedoplácali zamestnanci. Zdravotný odvod žiada RÚZ ponechať na navrhovanej úrovni 9 % pre všetky skupiny ekonomicky aktívnych platiteľov.
V prípade práce na dohodu požaduje RÚZ buď úplne zrušiť oslobodenie od platenia odvodov do sumy približne 200 eur mesačne, alebo túto výnimku rozšíriť na všetky osoby. Oslobodenie od platenia odvodov do zárobku 200 eur mesačne by sa tak týkalo aj tých dohodárov, ktorí majú príjmy aj ako zamestnanci, či živnostníci. Nižšie odvody zamestnávatelia požadujú aj pre zamestnancov. Tým by sa podľa predstavy RÚZ mal znížiť sociálny odvod z navrhovaných 19 % na 18 %.
Strana Most-Híd nie je spokojná s navrhovanou podobou daňovo-odvodovej reformy v prípade SZČO. "Sme tí, ktorí sú najmenej spokojní s rozhodnutím zrušiť súčasné 40-percentné paušálne výdavky," povedal na minulotýždňovej tlačovej besede predseda strany Béla Bugár. Koalícia sa pritom dohodla na tom, že sa na paušálne výdavky zavedie strop na úrovni životného minima, čo je približne 200 eur. Podľa Bugára však existujú návrhy, že by sa strop pre paušálne výdavky zvýšil na 1,5-násobok životného minima, teda približne na 300 eur. Zmeny v daniach a odvodoch sú podľa neho len v procese prípravy. "To, čo povieme na Koaličnej rade, musíme presadiť aj medzi poslancami," dodal Bugár.
Koaličné strany sa po niekoľkotýždňových diskusiách dohodli na podobe reformy daňovo-odvodového systému. Po rokovaní lídrov koaličných strán to začiatkom apríla vyhlásila premiérka Iveta Radičová. Dohodnutá reforma podľa jej slov zásadne zjednoduší platenie daní a odvodov. „Takúto podobu zmien predloží ministerstvo financií na medzirezortné pripomienkové konanie, zároveň otvoríme inštitút verejnej diskusie,“ uviedla po rokovaní Koaličnej rady Iveta Radičová.
Celkové daňové a odvodové zaťaženie sa podľa premiérky Ivety Radičovej po reforme mierne zníži. Väčšine živnostníkov by sa na základe zmien mali znížiť minimálne odvody, ktoré platí 80 % živnostníkov, a to zo súčasných 160 eur na menej ako 140 eur. Konkrétne detaily zmien budú podľa premiérky predstavené v najbližších dňoch po zapracovaní pripomienok. Ako spresnil na tlačovej besede predseda strany Most-Híd Béla Bugár, koalícia sa zhodla na zrušení paušálnych výdavkov vo výške 40 %. Podnikatelia si však budú môcť uplatniť mesačne výdavky vo výške životného minima v sume približne 200 eur. Koalícia potvrdila aj výšku sadzby pre sociálne poistenie pre SZČO vo výške 13 % a zdravotné poistenie vo výške 9 %. Zmena vo výške sadzby však nastala pri dohodároch, ktorí budú platiť odvod na sociálne poistenie vo výške 10 % s tým, že ich príjmy do výšky životného minima nebudú podliehať odvodom.
Súčasťou dohody je podľa premiérky aj postupné znižovanie odvodového zaťaženia zamestnancov celkovo o 4 percentuálne body. Odvody zamestnancom by sa pritom mali postupne znižovať každý rok o 1 percentuálny bod. Dohodnutá sadzba pre sociálne poistenie pre zamestnancov zostáva na pôvodných 19 %. Koalícia potvrdila aj dohodu na jednorazovom odpisovaní majetku pre podnikateľov už v prvom roku. Zmena oproti pôvodným zámerom rezortu financií nastala aj pri celkových dopadoch reformy. Tá podľa premiérky už nebude fiškálne neutrálna. Výpadky v príjmoch verejných financií by však mali nahradiť aj dynamické efekty rastu zamestnanosti. Tá by mala rásť nielen vďaka zmene odvodov, ale aj pre zlepšenie podnikateľského prostredia, ktoré by malo pozitívne ovplyvniť zníženie administratívnej záťaže.
