Ivan Mikloš
BRATISLAVA - Vládne návrhy v daňovej oblasti sú podľa podpredsedu SDKÚ-DS Ivana Mikloša v rozpore s deklarovanou snahou prijať euro od januára 2009. Reálny výpadok príjmov štátneho rozpočtu po zmenách v daňovej legislatíve odhaduje na 8 miliárd korún.
"Už tieto kroky nespejú k tomu, aby na Slovensku bolo zavedené euro," skonštatoval v diskusnej relácii televízie TA3 V politike. Navyše sa podľa Mikloša výpadok rozpočtu prehĺbi o dodatočné výdavky na vládne priority, ktoré samotná vláda odhaduje na 18 miliárd korún. Za "ilúziu" pritom označil snahy vlády nájsť peniaze na zvýšené sociálne výdavky šetrením vo verejnej správe. "Taká úspora, ktorá by kryla všetky pripravované výdavky, nie je reálna," povedal.
Vláda dodrží konvergenčné kritériá na prijatie eura, zdôraznil podpredseda Smeru-SD a predseda NR SR Pavol Paška. Peniaze na plnenie priorít chce hľadať predovšetkým v škrtaní neefektívnych položiek v štátnom rozpočte. Podľa Pašku si vláda uvedomuje, že progresívne zdanenie fyzických osôb cez klesajúcu odpočítateľnú položku neprinesie do rozpočtu toľko peňazí ako zavedenie priamej progresívnej dane. Zvolené riešenie však považuje za spravodlivejšie.
Zvýšenie minimálnej mzdy prispeje podľa Pašku k rastu reálnych príjmov obyvateľstva. Riziká razantného zvýšenia minimálnej mzdy zo 6 900 na 7 600 korún vláda podľa neho odstráni tým, že "veľmi rýchlo" zruší previazanosť sociálnych odvodov práve na inštitút minimálnej mzdy.
"Na to nemáte pripravené zákony," upozornil Mikloš. Keďže tieto zmeny je možné realizovať len k 1. januáru príslušného roka, očakáva, že už v roku 2007 spôsobí nárast minimálnej mzdy napätie v rozpočte. Zvýšenie minimálnej mzdy sa podľa neho negatívne dotkne aj nízkokvalifikovaných ľudí, pre ktorých sa zúži trh práce. Upozornil pritom, že ide o skupinu ľudí, ktorá tvorí najväčšiu časť dlhodobo nezamestnaných.
Vláda dodrží konvergenčné kritériá na prijatie eura, zdôraznil podpredseda Smeru-SD a predseda NR SR Pavol Paška. Peniaze na plnenie priorít chce hľadať predovšetkým v škrtaní neefektívnych položiek v štátnom rozpočte. Podľa Pašku si vláda uvedomuje, že progresívne zdanenie fyzických osôb cez klesajúcu odpočítateľnú položku neprinesie do rozpočtu toľko peňazí ako zavedenie priamej progresívnej dane. Zvolené riešenie však považuje za spravodlivejšie.
Zvýšenie minimálnej mzdy prispeje podľa Pašku k rastu reálnych príjmov obyvateľstva. Riziká razantného zvýšenia minimálnej mzdy zo 6 900 na 7 600 korún vláda podľa neho odstráni tým, že "veľmi rýchlo" zruší previazanosť sociálnych odvodov práve na inštitút minimálnej mzdy.
"Na to nemáte pripravené zákony," upozornil Mikloš. Keďže tieto zmeny je možné realizovať len k 1. januáru príslušného roka, očakáva, že už v roku 2007 spôsobí nárast minimálnej mzdy napätie v rozpočte. Zvýšenie minimálnej mzdy sa podľa neho negatívne dotkne aj nízkokvalifikovaných ľudí, pre ktorých sa zúži trh práce. Upozornil pritom, že ide o skupinu ľudí, ktorá tvorí najväčšiu časť dlhodobo nezamestnaných.
