Ilustračné foto
BRATISLAVA - Slovensko je z hľadiska financovania vzdelávania na chvoste 27-miestneho rebríčka Európskej únie. Vyplýva to z novej správy o pokroku vo vzdelávaní a v odbornej príprave, ktorú dnes zverejnila Európska komisia.
"Slovenská republika je jedinou krajinou EÚ, ktorá na vzdelávanie vynakladá menej než štyri percentá HDP. Najlepšie výsledky v tomto kritériu zaznamenalo Dánsko (7,83 percenta), Cyprus (6,93 percenta) a Švédsko (6,69 percenta)," uviedol Andrej Králik zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Komisárka pre vzdelávanie, kultúru, viacjazyčnosť a mládež Androulla Vassiliou dôrazne vyzvala členské štáty, aby nekrátili rozpočtové prostriedky na vzdelávanie, a to aj napriek ťažkej situácii, v ktorej sa ocitli v dôsledku krízy. „Výdavky na vzdelávanie sú dobrou investíciou do vytvárania pracovných miest a hospodárskeho rastu a z dlhodobého hľadiska sa vyplatia. V čase rozpočtových tlakov však zároveň musíme zabezpečiť, aby sa zdroje využili čo najefektívnejšie," vyhlásila Vassiliou.
Ako ďalej vyplýva zo správy, okrem verejných financií na vzdelávanie má Slovensko problém aj s alarmujúco nízkym počtom učiteľov. V rokoch 2000 až 2008 sa ich počet znížil až o 17 percent. "Žiaľ, spolu s Dánskom, Islandom a Tureckom patríme medzi krajiny s najnižším počtom učiteľov, ktorí sa ďalej odborne vzdelávajú," informoval Králik. Naopak, v niektorých rebríčkoch Slovensko zahviezdilo. "Patríme medzi európskych lídrov v oblasti ukončeného stredoškolského vzdelania (2. miesto v EÚ), a to aj pokiaľ ide o nárast študentov v oblasti prírodných vied a technických smerov," poznamenal Králik. Slovenskí študenti podľa správy Európskej komisie často študujú v zahraničí, z hľadiska mobility sme sa umiestnili na 4. mieste v EÚ.
Krajiny EÚ podľa správy EK v poslednom desaťročí zlepšili svoje systémy vzdelávania v kľúčových oblastiach. Dosiahli však len jeden z piatich cieľov stanovených pre rok 2010, a to zvýšenie počtu absolventov v odbore matematiky, v prírodných vedách a v technických odboroch. Významný, nie však dostatočný pokrok dosiahli krajiny pri znižovaní miery predčasného ukončovania školskej dochádzky, zvyšovaní počtu žiakov, ktorí dokončia vyššie stredoškolské vzdelanie, zlepšení zručností v oblasti porozumenia písanému textu a zvyšovaní účasti dospelých na vzdelávaní a odbornej príprave. V rámci stratégie Európa 2020 pre zamestnanosť a rast si Brusel stanovil cieľ znížiť mieru predčasného ukončenia školskej dochádzky na menej než 10 percent a zvýšiť počet absolventov vysokých škôl na najmenej 40 percent.
Komisárka Vassiliou hovorí, že je dobrou správou, že sa úroveň vzdelania v Európe výrazne zvýšila. V porovnaní so situáciou pred desiatimi rokmi dnes ukončí stredoškolské a vysokoškolské vzdelávanie viac mladých ľudí. "Predčasné ukončenie školskej dochádzky však aj naďalej predstavuje problém, ktorý sa týka jedného zo siedmich mladých ľudí v Európskej únii, a jeden z piatich žiakov vo veku 15 rokov má stále nedostatočné zručnosti v oblasti porozumenia písanému textu," konštatuje Vassiliou. Z tohto dôvodu patrí vzdelávanie a odborná príprava medzi zásadné ciele stratégie Európa 2020.
V roku 2009 sa ministri školstva EÚ dohodli na piatich cieľoch v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, ktoré mali krajiny dosiahnuť v roku 2010. Plánovali znížiť podiel osôb s neukončeným vzdelaním alebo odbornou prípravou pod 10 percent, no súčasný stav predstavuje 14,4 percenta. Znamená to, že počet týchto osôb by bolo potrebné znížiť o najmenej 1,7 milióna. V súčasnosti má dokončené vysokoškolské vzdelanie 32,3 percenta ľudí vo veku medzi 30 a 34 rokov. Aby EÚ dosiahla stanovený cieľ 40 percent, potrebovalo by si dokončiť vysokú školu ešte 2,6 milióna ľudí v danej vekovej skupine.
Jedným z cieľov pre rok 2010 bolo dosiahnuť, aby aspoň 95 percent detí od štyroch rokov absolvovali pred povinnou školskou dochádzkou aj predškolskú. V súčasnosti sa na nej zúčastňuje 92,3 percenta detí, na dosiahnutie cieľa by bolo potrebné zvýšiť ich počet o 250 000. Podľa plánov mal byť podiel 15-ročných s nedostatočnými schopnosťami v čítaní, matematike a prírodných vedách nižší než 15 percent, reálny stav však predstavuje 20 percent v každej z týchto oblastí. Na dosiahnutie tohto cieľa by bolo potrebné znížiť tento počet o 250 000. Posledným cieľom EÚ bolo, aby sa priemerne aspoň 15 percent dospelých vo veku 25 – 64 rokov zúčastňovalo na programoch celoživotného vzdelávania. Súčasný podiel je 9,3 percenta, a tak na dosiahnutie tohto cieľa by bolo potrebné zvýšiť tento počet o 15 miliónov dospelých v programoch vzdelávania a odbornej prípravy.
Predchádzajúce trendy naznačujú, že väčšinu cieľov pre rok 2020 možno dosiahnuť, ak budú členské štáty efektívne investovať do vzdelávania a odbornej prípravy. To platí najmä pre dva hlavné ciele v oblasti vzdelávania týkajúce sa predčasného ukončovania školskej dochádzky a počtu absolventov. V priebehu nasledujúcich týždňov členské štáty predložia Komisii svoje národné programy reforiem, v ktorých si stanovia vnútroštátne ciele, pokiaľ ide o predčasné ukončovanie školskej dochádzky a absolventov vyššieho vzdelávania, a vysvetlia, akým spôsobom chcú tieto ciele dosiahnuť. Komisia v blízkom čase predloží návrhy nových cieľov pre oblasť zamestnateľnosti a mobility vo vzdelávaní.
Ako ďalej vyplýva zo správy, okrem verejných financií na vzdelávanie má Slovensko problém aj s alarmujúco nízkym počtom učiteľov. V rokoch 2000 až 2008 sa ich počet znížil až o 17 percent. "Žiaľ, spolu s Dánskom, Islandom a Tureckom patríme medzi krajiny s najnižším počtom učiteľov, ktorí sa ďalej odborne vzdelávajú," informoval Králik. Naopak, v niektorých rebríčkoch Slovensko zahviezdilo. "Patríme medzi európskych lídrov v oblasti ukončeného stredoškolského vzdelania (2. miesto v EÚ), a to aj pokiaľ ide o nárast študentov v oblasti prírodných vied a technických smerov," poznamenal Králik. Slovenskí študenti podľa správy Európskej komisie často študujú v zahraničí, z hľadiska mobility sme sa umiestnili na 4. mieste v EÚ.
Krajiny EÚ podľa správy EK v poslednom desaťročí zlepšili svoje systémy vzdelávania v kľúčových oblastiach. Dosiahli však len jeden z piatich cieľov stanovených pre rok 2010, a to zvýšenie počtu absolventov v odbore matematiky, v prírodných vedách a v technických odboroch. Významný, nie však dostatočný pokrok dosiahli krajiny pri znižovaní miery predčasného ukončovania školskej dochádzky, zvyšovaní počtu žiakov, ktorí dokončia vyššie stredoškolské vzdelanie, zlepšení zručností v oblasti porozumenia písanému textu a zvyšovaní účasti dospelých na vzdelávaní a odbornej príprave. V rámci stratégie Európa 2020 pre zamestnanosť a rast si Brusel stanovil cieľ znížiť mieru predčasného ukončenia školskej dochádzky na menej než 10 percent a zvýšiť počet absolventov vysokých škôl na najmenej 40 percent.
Komisárka Vassiliou hovorí, že je dobrou správou, že sa úroveň vzdelania v Európe výrazne zvýšila. V porovnaní so situáciou pred desiatimi rokmi dnes ukončí stredoškolské a vysokoškolské vzdelávanie viac mladých ľudí. "Predčasné ukončenie školskej dochádzky však aj naďalej predstavuje problém, ktorý sa týka jedného zo siedmich mladých ľudí v Európskej únii, a jeden z piatich žiakov vo veku 15 rokov má stále nedostatočné zručnosti v oblasti porozumenia písanému textu," konštatuje Vassiliou. Z tohto dôvodu patrí vzdelávanie a odborná príprava medzi zásadné ciele stratégie Európa 2020.
V roku 2009 sa ministri školstva EÚ dohodli na piatich cieľoch v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, ktoré mali krajiny dosiahnuť v roku 2010. Plánovali znížiť podiel osôb s neukončeným vzdelaním alebo odbornou prípravou pod 10 percent, no súčasný stav predstavuje 14,4 percenta. Znamená to, že počet týchto osôb by bolo potrebné znížiť o najmenej 1,7 milióna. V súčasnosti má dokončené vysokoškolské vzdelanie 32,3 percenta ľudí vo veku medzi 30 a 34 rokov. Aby EÚ dosiahla stanovený cieľ 40 percent, potrebovalo by si dokončiť vysokú školu ešte 2,6 milióna ľudí v danej vekovej skupine.
Jedným z cieľov pre rok 2010 bolo dosiahnuť, aby aspoň 95 percent detí od štyroch rokov absolvovali pred povinnou školskou dochádzkou aj predškolskú. V súčasnosti sa na nej zúčastňuje 92,3 percenta detí, na dosiahnutie cieľa by bolo potrebné zvýšiť ich počet o 250 000. Podľa plánov mal byť podiel 15-ročných s nedostatočnými schopnosťami v čítaní, matematike a prírodných vedách nižší než 15 percent, reálny stav však predstavuje 20 percent v každej z týchto oblastí. Na dosiahnutie tohto cieľa by bolo potrebné znížiť tento počet o 250 000. Posledným cieľom EÚ bolo, aby sa priemerne aspoň 15 percent dospelých vo veku 25 – 64 rokov zúčastňovalo na programoch celoživotného vzdelávania. Súčasný podiel je 9,3 percenta, a tak na dosiahnutie tohto cieľa by bolo potrebné zvýšiť tento počet o 15 miliónov dospelých v programoch vzdelávania a odbornej prípravy.
Predchádzajúce trendy naznačujú, že väčšinu cieľov pre rok 2020 možno dosiahnuť, ak budú členské štáty efektívne investovať do vzdelávania a odbornej prípravy. To platí najmä pre dva hlavné ciele v oblasti vzdelávania týkajúce sa predčasného ukončovania školskej dochádzky a počtu absolventov. V priebehu nasledujúcich týždňov členské štáty predložia Komisii svoje národné programy reforiem, v ktorých si stanovia vnútroštátne ciele, pokiaľ ide o predčasné ukončovanie školskej dochádzky a absolventov vyššieho vzdelávania, a vysvetlia, akým spôsobom chcú tieto ciele dosiahnuť. Komisia v blízkom čase predloží návrhy nových cieľov pre oblasť zamestnateľnosti a mobility vo vzdelávaní.
