Ivan Mikloš
BRATISLAVA - Pre členské krajiny Európskej únie (EÚ) nie je nevyhnutné, aby mali spoločné európske dane či veľké rozpočtové transfery.
Podľa ministra financií Ivana Mikloša (SDKÚ-DS) by sa krajiny na tom ťažko dohadovali a navyše by to bolo nespravodlivé. "Bohatšie krajiny nebudú chcieť dotovať chudobnejšie," vysvetlil dnes v rámci konferencie "Budúcnosť eurozóny" v Bratislave.
Šéf rezortu financií sa domnieva, že chudobnejším krajinám eurozóny, ku ktorým sa radí aj Slovensko, pomôže konkurencia a férové pravidlá. "Keď ich bohatší nebudú obmedzovať napríklad v tom, aby si mohli nastaviť priame dane tak ako chcú," povedal. Podľa Mikloša je síce v rámci EÚ potrebná istá miera harmonizácie, napríklad v nepriamych daniach, no v priamych nie.
"Keď chceme mať jednotný trh, tak istá miera harmonizácie je nevyhnutná. Ale nie vo všetkom. Nie je potrebná pri priamych daniach, ale je potrebná napríklad pri nepriamych daniach," pripustil. Rovnako si myslí, že krajiny eurozóny musia mať navyše istú mieru koordinácie, napríklad vo vynucovaní prísnych pravidiel, aby v nich nedochádzalo k nadmernému zadlžovaniu. "Euro svojím spôsobom zmäkčuje podmienky a zvyšuje riziko nezodpovedného správania sa vlád. Aj preto je nevyhnutné, aby istá harmonizácia a koordinácia vynucovania pravidiel boli," poznamenal.
Za konkurenciu v EÚ sa prihovára aj ekonóm Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika Peter Gonda. "Celá európska integrácia je založená na centrálnej harmonizácii a centrálne riadených reguláciách. Tam je podstata chybného smerovania európskej integrácie, a zároveň aj európskej menovej integrácie. Dnes to znamená viac harmonizácie a regulácie, a to je chyba, potrebná je konkurencia," upozornil.
Podľa Martina Šustera z Národnej banky Slovenska (NBS) by mali fiškálne pravidlá v eurozóne viesť k tomu, aby v čase hospodárskeho rastu krajiny vytvárali rozpočtové prebytky a potom z nich čerpali, keď sa dostanú do krízy.
Poslanec Národnej rady SR za Smer-SD Peter Kažimír sa o budúcnosť eura neobáva, aj keď možno za iných podmienok ako doteraz. "Ale nemožno vylúčiť isté zmeny a posuny a možno aj veľmi revolučné zmeny v oblasti členských krajín eurozóny. Tam ten vývoj nemožno predpokladať," doplnil.
Šéf rezortu financií sa domnieva, že chudobnejším krajinám eurozóny, ku ktorým sa radí aj Slovensko, pomôže konkurencia a férové pravidlá. "Keď ich bohatší nebudú obmedzovať napríklad v tom, aby si mohli nastaviť priame dane tak ako chcú," povedal. Podľa Mikloša je síce v rámci EÚ potrebná istá miera harmonizácie, napríklad v nepriamych daniach, no v priamych nie.
"Keď chceme mať jednotný trh, tak istá miera harmonizácie je nevyhnutná. Ale nie vo všetkom. Nie je potrebná pri priamych daniach, ale je potrebná napríklad pri nepriamych daniach," pripustil. Rovnako si myslí, že krajiny eurozóny musia mať navyše istú mieru koordinácie, napríklad vo vynucovaní prísnych pravidiel, aby v nich nedochádzalo k nadmernému zadlžovaniu. "Euro svojím spôsobom zmäkčuje podmienky a zvyšuje riziko nezodpovedného správania sa vlád. Aj preto je nevyhnutné, aby istá harmonizácia a koordinácia vynucovania pravidiel boli," poznamenal.
Za konkurenciu v EÚ sa prihovára aj ekonóm Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika Peter Gonda. "Celá európska integrácia je založená na centrálnej harmonizácii a centrálne riadených reguláciách. Tam je podstata chybného smerovania európskej integrácie, a zároveň aj európskej menovej integrácie. Dnes to znamená viac harmonizácie a regulácie, a to je chyba, potrebná je konkurencia," upozornil.
Podľa Martina Šustera z Národnej banky Slovenska (NBS) by mali fiškálne pravidlá v eurozóne viesť k tomu, aby v čase hospodárskeho rastu krajiny vytvárali rozpočtové prebytky a potom z nich čerpali, keď sa dostanú do krízy.
Poslanec Národnej rady SR za Smer-SD Peter Kažimír sa o budúcnosť eura neobáva, aj keď možno za iných podmienok ako doteraz. "Ale nemožno vylúčiť isté zmeny a posuny a možno aj veľmi revolučné zmeny v oblasti členských krajín eurozóny. Tam ten vývoj nemožno predpokladať," doplnil.
