Ľubomír Jahnátek
BRATISLAVA - Slovensko vraj mohlo na predaji teplární v minulosti zarobiť viac. Podľa Fondu národného majetku SR (MH), hodnota šiestich teplárenských spoločností od roku 2006, keď ich chcela predať vláda Mikuláša Dzurindu, stále klesá.
"Len za uplynulých päť rokov, od posledného pokusu predať majetkovú účasť fondu v teplárenských spoločnostiach, sa ich hodnota výrazne znížila," uviedol riaditeľ kancelárie predsedníčky výkonného výboru FNM Miloslav Homola. O koľko hodnota teplární klesla, však fond nechcel konkretizovať. "Prvotné analýzy ukázali, že došlo k zníženiu hodnoty teplárenských spoločností. Presnú sumu by sme v tejto chvíli neradi špecifikovali,“ doplnil pre agentúru SITA Homola.
Podľa analýz fondu a ministerstiev financií a hospodárstva sa hodnota teplárenských spoločností v Bratislave, Trnave, Žiline, Martine, vo Zvolene a v Košiciach v súčasnosti pohybuje na úrovni 160 až 200 mil. eur. Hlavným dôvodom poklesu hodnoty teplární počas posledných piatich rokov boli podľa Homolu rozhodnutia podnikov motivované krátkodobými cieľmi. "V energetickom sektore, ktorý je založený na dlhodobých plánoch rozvoja, je to mimoriadne kontraproduktívne," konštatoval Homola.
Opozícia s tvrdením, že hodnota teplárenských spoločností klesla, nesúhlasí. "Práve opačne. Teplárenské spoločnosti investovali a ich majetok je v súčasnosti okolo 360 mil. eur. Tak neviem, prečo fond navrhol odpredaj za 160 až 200 mil. eur," reagoval pre agentúru SITA bývalý minister hospodárstva a súčasný poslanec NR SR za stranu Smer-SD Ľubomír Jahnátek. Podľa neho predkladatelia v analýzach, ktoré ukazovali na výhodnosť predaja teplárenských spoločností, účelovo klamali. “V analýzach boli vypichnuté len tie ukazovatele, ktoré boli nie príliš optimálne. Toto sú také špinavé ťahy, ktoré vláda Ivety Radičovej urobila na to, aby verejnosti dokázala nutnosť privatizácie týchto podnikov,“ zdôraznil Jahnátek.
Ministri súhlasili s odpredajom 100-percentného podielu šiestich najväčších teplárenských spoločností minulý týždeň. Privatizácia teplární by sa mala začať v druhej polovici tohto roka výberom poradcu. Po výbere poradcu a vykonaní hĺbkového auditu v teplárňach očakávajú autori analýzy predkladanie konečných ponúk zo strany investorov približne v marci budúceho roka.
Záujem o privatizáciu teplárenských spoločností už pre agentúru SITA potvrdilo viacero spoločností. O teplárne chce napríklad zabojovať rakúska spoločnosť Energie Steiermark AG, ktorá vlastní 100-percentný podiel v slovenskom holdingu Stefe SK, ďalej firma Cofely patriaca do skupiny GDF SUEZ, či francúzska Dalkia. Na privatizácii teplárenských spoločností sa pravdepodobne zúčastnia aj Slavia Capital, Penta a nemecká spoločnosť MVV Energie prostredníctvom svojej českej stopercentnej dcéry MVV Energie CZ. Energetický a průmyslový holding, ktorého akcionárom je aj J&T, svoju účasť v privatizácii nepotvrdil ale ani nevylúčil.
Predaj šiestich najväčších teplárenských spoločností sa nestihol realizovať počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu pre predčasné parlamentné voľby v roku 2006. Nasledujúca vláda Roberta Fica predaj energetických spoločností zastavila. Teplárenské spoločnosti sa vtedy mali predávať viacerými spôsobmi. Dzurindova vláda nakoniec schválila predaj 51 % akcií priamo strategickému investorovi. Podľa fondu o teplárne pred piatimi rokmi prejavilo záujem 64 subjektov vrátane konzorcií a kvalifikovalo sa 30 uchádzačov.
Podľa analýz fondu a ministerstiev financií a hospodárstva sa hodnota teplárenských spoločností v Bratislave, Trnave, Žiline, Martine, vo Zvolene a v Košiciach v súčasnosti pohybuje na úrovni 160 až 200 mil. eur. Hlavným dôvodom poklesu hodnoty teplární počas posledných piatich rokov boli podľa Homolu rozhodnutia podnikov motivované krátkodobými cieľmi. "V energetickom sektore, ktorý je založený na dlhodobých plánoch rozvoja, je to mimoriadne kontraproduktívne," konštatoval Homola.
Opozícia s tvrdením, že hodnota teplárenských spoločností klesla, nesúhlasí. "Práve opačne. Teplárenské spoločnosti investovali a ich majetok je v súčasnosti okolo 360 mil. eur. Tak neviem, prečo fond navrhol odpredaj za 160 až 200 mil. eur," reagoval pre agentúru SITA bývalý minister hospodárstva a súčasný poslanec NR SR za stranu Smer-SD Ľubomír Jahnátek. Podľa neho predkladatelia v analýzach, ktoré ukazovali na výhodnosť predaja teplárenských spoločností, účelovo klamali. “V analýzach boli vypichnuté len tie ukazovatele, ktoré boli nie príliš optimálne. Toto sú také špinavé ťahy, ktoré vláda Ivety Radičovej urobila na to, aby verejnosti dokázala nutnosť privatizácie týchto podnikov,“ zdôraznil Jahnátek.
Ministri súhlasili s odpredajom 100-percentného podielu šiestich najväčších teplárenských spoločností minulý týždeň. Privatizácia teplární by sa mala začať v druhej polovici tohto roka výberom poradcu. Po výbere poradcu a vykonaní hĺbkového auditu v teplárňach očakávajú autori analýzy predkladanie konečných ponúk zo strany investorov približne v marci budúceho roka.
Záujem o privatizáciu teplárenských spoločností už pre agentúru SITA potvrdilo viacero spoločností. O teplárne chce napríklad zabojovať rakúska spoločnosť Energie Steiermark AG, ktorá vlastní 100-percentný podiel v slovenskom holdingu Stefe SK, ďalej firma Cofely patriaca do skupiny GDF SUEZ, či francúzska Dalkia. Na privatizácii teplárenských spoločností sa pravdepodobne zúčastnia aj Slavia Capital, Penta a nemecká spoločnosť MVV Energie prostredníctvom svojej českej stopercentnej dcéry MVV Energie CZ. Energetický a průmyslový holding, ktorého akcionárom je aj J&T, svoju účasť v privatizácii nepotvrdil ale ani nevylúčil.
Predaj šiestich najväčších teplárenských spoločností sa nestihol realizovať počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu pre predčasné parlamentné voľby v roku 2006. Nasledujúca vláda Roberta Fica predaj energetických spoločností zastavila. Teplárenské spoločnosti sa vtedy mali predávať viacerými spôsobmi. Dzurindova vláda nakoniec schválila predaj 51 % akcií priamo strategickému investorovi. Podľa fondu o teplárne pred piatimi rokmi prejavilo záujem 64 subjektov vrátane konzorcií a kvalifikovalo sa 30 uchádzačov.
