Ilustračné Foto (Zdroj: Jupiterimages)
BRATISLAVA - Minulý rok priniesol zvrat v príleve kapitálových investícií do krajín strednej a východnej Európy.
Celkovo priame zahraničné investície v krajinách strednej a východnej Európy po prepade v roku 2009 vzrástli v uplynulom roku podľa analýzy Erste Group Bank o 9 %, pričom sa najviac darilo Českej republike. V prípade nášho západného suseda vzrástol objem priamych zahraničných investícii viac ako dvojnásobne na takmer 4 % hrubého domáceho produktu (HDP). Slovensko zaznamenalo prílev priamych zahraničných investícií vo výške 1 % výkonu ekonomiky. "Po masívnom prepade v roku 2009 začali priame zahraničné investície opäť voľne prúdiť," zhodnotil minuloročný vývoj v regióne hlavný makroanalytik pre strednú a východnú Európu Erste Group Bank Juraj Kotian.
V roku 2009 sa prílev priamych zahraničných investícií na Slovensko prudko spomalil. Podľa analytičky Slovenskej sporiteľne Márie Valachyovej sa pod to podpísal najmä čistý odlev ostatného kapitálu. "Okrem krízy môže odlev kapitálu súvisieť so vstupom Slovenska do eurozóny. Domáce dcérske spoločnosti zahraničných matiek, ktoré pred prijatím eura spravovali likviditu na Slovensku, presunuli časť týchto operácií do zahraničia, kde sa teraz spravuje na spoločnej celoeurópskej úrovni," dodáva Valachyová.
Prílev majetkových účastí spomalil najmä na prelome rokov 2009 a 2010. Odvtedy sa situácia zlepšila a doterajšie dáta naznačujú oživenie prílevu majetkových účastí, vďaka novým investičným projektom. "Po dočasnom spomalení sa reinvestované zisky v druhom polroku 2010 prudko zvýšili, čo pravdepodobne súvisí so zlepšením ziskovosti a oživením v priemysle. Odlev portfóliových investícií sa zintenzívnil v prvom polroku 2010, s tým ako slovenské subjekty kupovali viac zahraničných cenných papierov ako v minulosti," konštatuje analytička Slovenskej sporiteľne.
Krajiny strednej a východnej Európy sú pritom vďaka svojej dobrej ekonomickej kondícii v súčasnosti hodnotené lepšie ako niektoré štáty eurozóny s lepším ratingom, napríklad Taliansko, Španielsko či Portugalsko. Slovensko tak v súčasnosti platí nižšiu rizikovú prirážku ako o niekoľko stupňov vyššie hodnotené Španielsko alebo o niečo lepšie oceňované Taliansko. Juraj Kotian pritom očakáva, že ratingové agentúry budú čakať zhruba do budúceho roka so zlepšovaním ratingov krajín strednej a východnej Európy. "Vlády musia pokračovať v reformách, najskôr musia splniť svoje fiškálne ciele a potvrdiť udržateľnosť," konštatuje Kotian.
V roku 2009 sa prílev priamych zahraničných investícií na Slovensko prudko spomalil. Podľa analytičky Slovenskej sporiteľne Márie Valachyovej sa pod to podpísal najmä čistý odlev ostatného kapitálu. "Okrem krízy môže odlev kapitálu súvisieť so vstupom Slovenska do eurozóny. Domáce dcérske spoločnosti zahraničných matiek, ktoré pred prijatím eura spravovali likviditu na Slovensku, presunuli časť týchto operácií do zahraničia, kde sa teraz spravuje na spoločnej celoeurópskej úrovni," dodáva Valachyová.
Prílev majetkových účastí spomalil najmä na prelome rokov 2009 a 2010. Odvtedy sa situácia zlepšila a doterajšie dáta naznačujú oživenie prílevu majetkových účastí, vďaka novým investičným projektom. "Po dočasnom spomalení sa reinvestované zisky v druhom polroku 2010 prudko zvýšili, čo pravdepodobne súvisí so zlepšením ziskovosti a oživením v priemysle. Odlev portfóliových investícií sa zintenzívnil v prvom polroku 2010, s tým ako slovenské subjekty kupovali viac zahraničných cenných papierov ako v minulosti," konštatuje analytička Slovenskej sporiteľne.
Krajiny strednej a východnej Európy sú pritom vďaka svojej dobrej ekonomickej kondícii v súčasnosti hodnotené lepšie ako niektoré štáty eurozóny s lepším ratingom, napríklad Taliansko, Španielsko či Portugalsko. Slovensko tak v súčasnosti platí nižšiu rizikovú prirážku ako o niekoľko stupňov vyššie hodnotené Španielsko alebo o niečo lepšie oceňované Taliansko. Juraj Kotian pritom očakáva, že ratingové agentúry budú čakať zhruba do budúceho roka so zlepšovaním ratingov krajín strednej a východnej Európy. "Vlády musia pokračovať v reformách, najskôr musia splniť svoje fiškálne ciele a potvrdiť udržateľnosť," konštatuje Kotian.
