Ilustračné foto
BRATISLAVA - Rozhodovanie o verejných zdrojoch, ktoré sa vynakladajú na liekovú politiku, sa podľa Slovenskej asociácie farmaceutických spoločností orientovaných na výskum a vývoj (SAFS) môže stať netransparentným a utajeným.
Spôsobiť by to mala novela zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti, ktorá vyníma menovanie, činnosť a rozhodovanie kategorizačnej komisie a rady spod správneho konania. Podľa farmaceutických firiem to znamená, že prakticky celá činnosť oboch týchto orgánov, ich zasadnutia, zápisnice a všetky výstupy, vrátane odporúčaní, by boli neverejné a pre účastníkov konania ako aj pre verejnosť neprístupné. Proti takejto zmene pritom v rámci pripomienkového konania vystúpila aj Generálna prokuratúra.
Ako ďalej na stredajšej tlačovej besede upozornila výkonná riaditeľka asociácie Soňa Strachotová, Ministerstvo zdravotníctva by po presadení tejto zmeny nemalo žiadnu zákonnú povinnosť sprístupňovať ani zverejňovať činnosť komisie a rady, zverejňovali by sa iba finálne rozhodnutia oboch orgánov. "My s tým ako jeden z účastníkov konania máme problém," skonštatovala. Zároveň by po novom členovia kategorizačnej komisie nehlasovali, ale iba predkladali posudky ministrovi. Asociácia žiada jednak zachovať činnosť kategorizačnej komisie a rady v režime správneho konania a taktiež, aby ich zasadnutia boli verejné alebo aspoň audiovizuálne prístupné.
SAFS sa zároveň obáva možného konfliktu záujmov, a to najmä s ohľadom na pôsobenie zástupcov zdravotných poisťovní v kategorizačnej rade a komisii v súvislosti s úpravou obmedzenia použitia ich zisku. Podľa nej môže snaha poisťovní dosahovať čo najvyššie zisky vyvolať tlak na nedostupnosť moderných inovatívnych liekov. Kategorizačná komisia aj rada majú po 11 členov, troch zástupcov rezortu zdravotníctva, piatich zástupcov poisťovní a troch lekárov. Rozhoduje nadpolovičnou väčšinou prítomných.
V tejto súvislosti riaditeľ asociácie pre vonkajšie vzťahy Štefan Mesároš poukázal na prípady liekov, kde sa pri porovnaní dvoch za sebou idúcich kategorizácii nezmenila, respektíve mierne znížila cena lieku, pričom úhrada poisťovne išla dole o 27 alebo 12 %, avšak doplatky pacientov sa zvýšili. V jednom prípade o takmer polovicu, v druhom o 20 %. Podľa Mesároša pritom ide o lieky na chronické ochorenia.
Farmaceutické spoločnosti preto navrhujú, aby bol proces stanovovania úhrad za lieky nezávislý od podnikateľských aktivít, či už na strane farmaceutických firiem alebo poisťovní. Vyriešiť by to mohlo vytvorenie nezávislého, profesionálneho a apolitického orgánu, v ktorom by pôsobili odborníci z oblasti medicíny a farmakoekonomiky.
Novela zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti prináša viacero zmien. Podľa ministra zdravotníctva Ivana Uhliarika je jej hlavným cieľom transparentnosť v liekovej politike a zníženie cien liekov. Jej súčasťou je napríklad referencovanie cien na úroveň druhej najnižšej v Európskej únii, kategorizovanie špeciálneho zdravotníckeho materiálu, či zavedenie dočasnej a podmienenej kategorizácie. Rieši aj elektronizáciu kategorizácie a stransparentnenie celého procesu. K novele prednedávnom skončilo medzirezortné pripomienkové konanie. Dotknuté subjekty jej spoločne adresovali viac ako 180 zásadných a vyše 200 obyčajných pripomienok.
Rezort zdravotníctva už jednu novelu zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti predstavil v septembri tohto roku, pripomienkové konanie sa skončilo 13. októbra. Na vládu sa však materiál nedostal. Ministerstvo to odôvodňovalo veľkým množstvom vznesených pripomienok, ale aj nerešpektovaním smernice Európskej únie. K pôvodnému zneniu novely pritom subjekty vzniesli 172 obyčajných a 50 zásadných pripomienok.
Slovenská asociácia farmaceutických spoločností orientovaných na výskum a vývoj vznikla v roku 1997. Má 20 členov, ktorí v súčasnosti predstavujú 55-percentný hodnotový podiel trhu s liekmi.
Ako ďalej na stredajšej tlačovej besede upozornila výkonná riaditeľka asociácie Soňa Strachotová, Ministerstvo zdravotníctva by po presadení tejto zmeny nemalo žiadnu zákonnú povinnosť sprístupňovať ani zverejňovať činnosť komisie a rady, zverejňovali by sa iba finálne rozhodnutia oboch orgánov. "My s tým ako jeden z účastníkov konania máme problém," skonštatovala. Zároveň by po novom členovia kategorizačnej komisie nehlasovali, ale iba predkladali posudky ministrovi. Asociácia žiada jednak zachovať činnosť kategorizačnej komisie a rady v režime správneho konania a taktiež, aby ich zasadnutia boli verejné alebo aspoň audiovizuálne prístupné.
SAFS sa zároveň obáva možného konfliktu záujmov, a to najmä s ohľadom na pôsobenie zástupcov zdravotných poisťovní v kategorizačnej rade a komisii v súvislosti s úpravou obmedzenia použitia ich zisku. Podľa nej môže snaha poisťovní dosahovať čo najvyššie zisky vyvolať tlak na nedostupnosť moderných inovatívnych liekov. Kategorizačná komisia aj rada majú po 11 členov, troch zástupcov rezortu zdravotníctva, piatich zástupcov poisťovní a troch lekárov. Rozhoduje nadpolovičnou väčšinou prítomných.
V tejto súvislosti riaditeľ asociácie pre vonkajšie vzťahy Štefan Mesároš poukázal na prípady liekov, kde sa pri porovnaní dvoch za sebou idúcich kategorizácii nezmenila, respektíve mierne znížila cena lieku, pričom úhrada poisťovne išla dole o 27 alebo 12 %, avšak doplatky pacientov sa zvýšili. V jednom prípade o takmer polovicu, v druhom o 20 %. Podľa Mesároša pritom ide o lieky na chronické ochorenia.
Farmaceutické spoločnosti preto navrhujú, aby bol proces stanovovania úhrad za lieky nezávislý od podnikateľských aktivít, či už na strane farmaceutických firiem alebo poisťovní. Vyriešiť by to mohlo vytvorenie nezávislého, profesionálneho a apolitického orgánu, v ktorom by pôsobili odborníci z oblasti medicíny a farmakoekonomiky.
Novela zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti prináša viacero zmien. Podľa ministra zdravotníctva Ivana Uhliarika je jej hlavným cieľom transparentnosť v liekovej politike a zníženie cien liekov. Jej súčasťou je napríklad referencovanie cien na úroveň druhej najnižšej v Európskej únii, kategorizovanie špeciálneho zdravotníckeho materiálu, či zavedenie dočasnej a podmienenej kategorizácie. Rieši aj elektronizáciu kategorizácie a stransparentnenie celého procesu. K novele prednedávnom skončilo medzirezortné pripomienkové konanie. Dotknuté subjekty jej spoločne adresovali viac ako 180 zásadných a vyše 200 obyčajných pripomienok.
Rezort zdravotníctva už jednu novelu zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti predstavil v septembri tohto roku, pripomienkové konanie sa skončilo 13. októbra. Na vládu sa však materiál nedostal. Ministerstvo to odôvodňovalo veľkým množstvom vznesených pripomienok, ale aj nerešpektovaním smernice Európskej únie. K pôvodnému zneniu novely pritom subjekty vzniesli 172 obyčajných a 50 zásadných pripomienok.
Slovenská asociácia farmaceutických spoločností orientovaných na výskum a vývoj vznikla v roku 1997. Má 20 členov, ktorí v súčasnosti predstavujú 55-percentný hodnotový podiel trhu s liekmi.
