BRATISLAVA 13. septembra (SITA) - Pri zavedení elektronického mýta na Slovensku sa uvažuje s termínom 1. január 2009. Ako v rozhovore pre agentúru SITA uviedol generálny riaditeľ Výskumného ústavu dopravného v Žiline Ľubomír Palčák aj na základe vyjadrení ministra dopravy, v najbližších dňoch až týždňoch by sa mal dostať do vlády zákon o elektronickom výbere mýta v SR a koncom roka by tento zákon mohol byť schválený v parlamente. "Niekedy na jar budúceho roka by mohol byť vyhlásený tender na dodávateľa a prevádzkovateľa. Je tak ešte pred nami určité obdobie, kedy by sme mohli všetko vylepšiť a pripraviť sa na zavedenie tohto systému," konštatoval Palčák.
Okrem vypracovania nového zákona je však nutné vypracovať aj vykonávacie vyhlášky. "Vykonávacie vyhlášky je potrebné vypracovať ešte pred vyhlásením tendra," uviedol počas konferencie e-Toll Slovakia Tibor Schlosser, predseda združenia IDS Slovensko. Ako najdôležitejšie je pritom stanoviť podľa Palčáka rozsah spoplatnenej siete a sadzby za kilometer. "Je to dôležité nie len pre samotných užívateľov, ale aj pre potenciálnych záujemcov o vybudovanie tohto systému na Slovensku, ktorí to potrebujú vedieť kvôli určeniu ponúkanej ceny za dielo," vysvetlil Palčák. Ako ďalej uviedol, podľa predbežných výpočtov by mali nákladné vozidlá s hmotnosťou viac ako 3,5 tony platiť za kilometer prejdenej diaľnice 4 Sk až 5 Sk, na cestách I. triedy by sa mala táto sadzba v nižších úrovniach.
Zavedenie elektronického mýta bude mať podľa Palčáka dopad tak na dopravcov, ako aj na obyvateľstvo. Zvýšené náklady totiž budú dopravcovia premietať do cien ich služieb. Podľa generálneho tajomníka Združenia cestných dopravcov Slovenskej republiky ČESMAD Slovakia Romana Kmenta by preto mala vláda spolupracovať s dopravcami a kompenzovať tieto zvýšené náklady napríklad návratkami spotrebnej dane či úpravou cestnej dane. Dopravcovia však nie sú jediní, ktorí pocítia zavedenie mýta. "Systém elektronického mýta sa v konečnom dôsledku premietne do cien pre konečných spotrebiteľov," reagoval prezident Zväzu logistiky a zasielateľstva SR František Komora. Ako však spresnil Palčák, premietnutie týchto poplatkov do spotrebiteľských cien by však obyvateľstvo nemalo výrazne zaťažiť. "Vláda by mala ustrážiť, aby elektronické mýto nepremietli dopravcovia a obchodníci do svojich cien umelo," podčiarkol Palčák. Vstup do eurozóny, ktorý súčasná vláda plánuje taktiež na rok 2009, by však podľa jeho slov nemal mať vplyv na ceny mýtneho.
Pri zavedení elektronického mýta je nutné vziať do úvahy nie len ekonomickú stránku projektu. "Elektronické mýto nie je možné zavádzať len z fiškálneho dôvodu. Je nutné hľadať aj doplnkové funkcie, ktoré môže systém ponúknuť," povedal prezident českého združenia pre cestnú telematiku Pavel Přibyl. Ide napríklad o monitoring vozového parku, e-call, sledovanie stavu vozovky či kvality dopravy. Z hľadiska finančných príjmov elektronického mýta existujú podľa Palčáka zatiaľ len predbežné odhady. Podľa nich príjem po zavedení spoplatnenia vychádza od 2 mld. Sk do 4,2 mld. Sk v závislosti od výšky mýta a rozsahu spoplatnených ciest. Kalkulácia tržieb podľa predpokladanej intenzity v roku 2006 vychádza podľa neho na jeden kilometer spoplatnenej komunikácie pre diaľnice na 4,2 mil. Sk až 4,5 mil. Sk, pre cesty I. triedy na 2,8 mil. Sk až 3,1 mil. Sk.
Podľa predbežných informácií by sa elektronickým mýtom mali spoplatniť všetky diaľnice a rýchlostné cesty, uvažuje sa aj so spoplatnením súbežných ciest I. triedy. "Samosprávne kraje prezentovali snahu spoplatniť aj cesty II. a III. triedy," komentoval Palčák, avšak to či sa tak stane bude závisieť od politického rozhodnutia. Pre osobné vozidlá uvažuje Európska únia zaviesť elektronický systém spoplatnenia ciest v rokoch 2011 až 2012.
Zavedenie elektronického mýta bude mať podľa Palčáka dopad tak na dopravcov, ako aj na obyvateľstvo. Zvýšené náklady totiž budú dopravcovia premietať do cien ich služieb. Podľa generálneho tajomníka Združenia cestných dopravcov Slovenskej republiky ČESMAD Slovakia Romana Kmenta by preto mala vláda spolupracovať s dopravcami a kompenzovať tieto zvýšené náklady napríklad návratkami spotrebnej dane či úpravou cestnej dane. Dopravcovia však nie sú jediní, ktorí pocítia zavedenie mýta. "Systém elektronického mýta sa v konečnom dôsledku premietne do cien pre konečných spotrebiteľov," reagoval prezident Zväzu logistiky a zasielateľstva SR František Komora. Ako však spresnil Palčák, premietnutie týchto poplatkov do spotrebiteľských cien by však obyvateľstvo nemalo výrazne zaťažiť. "Vláda by mala ustrážiť, aby elektronické mýto nepremietli dopravcovia a obchodníci do svojich cien umelo," podčiarkol Palčák. Vstup do eurozóny, ktorý súčasná vláda plánuje taktiež na rok 2009, by však podľa jeho slov nemal mať vplyv na ceny mýtneho.
Pri zavedení elektronického mýta je nutné vziať do úvahy nie len ekonomickú stránku projektu. "Elektronické mýto nie je možné zavádzať len z fiškálneho dôvodu. Je nutné hľadať aj doplnkové funkcie, ktoré môže systém ponúknuť," povedal prezident českého združenia pre cestnú telematiku Pavel Přibyl. Ide napríklad o monitoring vozového parku, e-call, sledovanie stavu vozovky či kvality dopravy. Z hľadiska finančných príjmov elektronického mýta existujú podľa Palčáka zatiaľ len predbežné odhady. Podľa nich príjem po zavedení spoplatnenia vychádza od 2 mld. Sk do 4,2 mld. Sk v závislosti od výšky mýta a rozsahu spoplatnených ciest. Kalkulácia tržieb podľa predpokladanej intenzity v roku 2006 vychádza podľa neho na jeden kilometer spoplatnenej komunikácie pre diaľnice na 4,2 mil. Sk až 4,5 mil. Sk, pre cesty I. triedy na 2,8 mil. Sk až 3,1 mil. Sk.
Podľa predbežných informácií by sa elektronickým mýtom mali spoplatniť všetky diaľnice a rýchlostné cesty, uvažuje sa aj so spoplatnením súbežných ciest I. triedy. "Samosprávne kraje prezentovali snahu spoplatniť aj cesty II. a III. triedy," komentoval Palčák, avšak to či sa tak stane bude závisieť od politického rozhodnutia. Pre osobné vozidlá uvažuje Európska únia zaviesť elektronický systém spoplatnenia ciest v rokoch 2011 až 2012.
