Bolívijský prezident Evo Morales
PUERTO IGUAZU - Prezidenti Brazílie, Argentíny a Venezuely prisľúbili rešpektovať rozhodnutie Bolívie o znárodnení plynárenského priemyslu a súhlasili tiež s ďalšími rokovaniami o cenách plynu. V súvislosti s nedávnym radikálnym krokom bolívijského prezidenta Eva Moralesa sa v argentínskom Puerto Igauzu blízko brazílskych hraníc konala vo štvrtok schôdzka na vysokej úrovni, na ktorej sa zúčastnili argentínsky prezident Nestor Kirchner, jeho brazílsky kolega Luiz Inacio Lula da Silva, prezident Venezuely Hugo Chávez a samotný Morales.
Da Silva na stretnutí navrhol, aby štátnej spoločnosti Petroleo Brasileiro SA (Petrobras) bolo umožnené zmeniť svoje pôvodné rozhodnutie o zmrazení svojich investícií v Bolívii. "Ako spoločnosť bude vždy hľadať možnosti návratu investícií," skonštatoval brazílsky prezident. Brazília je najväčším nákupcom bolívijskej ropy a vlastníkom Petrobrasu, ktorá je jednou z najväčších ropných spoločnosti v Bolívii. Druhým najväčším dovozcom bolívijskej ropy je Argentína.
Po viac ako trojhodinovom stretnutí juhoamerickí lídri vydali vyhlásenie o rešpektovaní práva Bolívie na suverénne rozhodovanie o svojich prírodných zdrojoch. Samotný Morales vyhlásil, že prezidenti "svorne súhlasili ekonomicky podporovať Bolíviu". Hugo Chávez odmietol obvinenia, že tajne za pomoci Kuby spolupracoval s Moralesom na pláne znárodnenia.
Bolívia odštartovala aktivity smerujúce k znárodneniu energetického priemyslu začiatkom týždňa. V pondelok Morales nariadil vojsku a inžinierom zo štátnej ropnej spoločnosti Yacimientos Petroliferos Fiscales Bolivianos (YPFB), aby obsadili produkčné zariadenia zahraničných ropných spoločností. Zahraničné spoločnosti ťažiace v Bolívii, ako britské BG Group a BP, brazílska Petrobras, španielsko-argentínska Repsol YPF, francúzska Total SA či americká Exxon Mobil, majú šesť mesiacov na to, aby uzavreli nové kontrakty s firmou YPFB, na základe ktorých YPFB preberie kontrolu nad ich ropnou produkciou. V opačnom prípade budú musieť opustiť krajinu.
Bolívia je druhým najväčším producentom ropy v južnej Amerike, hneď po Venezuele, ktorá znárodnila ropný a plynárenský priemysel prednedávnom.
Po viac ako trojhodinovom stretnutí juhoamerickí lídri vydali vyhlásenie o rešpektovaní práva Bolívie na suverénne rozhodovanie o svojich prírodných zdrojoch. Samotný Morales vyhlásil, že prezidenti "svorne súhlasili ekonomicky podporovať Bolíviu". Hugo Chávez odmietol obvinenia, že tajne za pomoci Kuby spolupracoval s Moralesom na pláne znárodnenia.
Bolívia odštartovala aktivity smerujúce k znárodneniu energetického priemyslu začiatkom týždňa. V pondelok Morales nariadil vojsku a inžinierom zo štátnej ropnej spoločnosti Yacimientos Petroliferos Fiscales Bolivianos (YPFB), aby obsadili produkčné zariadenia zahraničných ropných spoločností. Zahraničné spoločnosti ťažiace v Bolívii, ako britské BG Group a BP, brazílska Petrobras, španielsko-argentínska Repsol YPF, francúzska Total SA či americká Exxon Mobil, majú šesť mesiacov na to, aby uzavreli nové kontrakty s firmou YPFB, na základe ktorých YPFB preberie kontrolu nad ich ropnou produkciou. V opačnom prípade budú musieť opustiť krajinu.
Bolívia je druhým najväčším producentom ropy v južnej Amerike, hneď po Venezuele, ktorá znárodnila ropný a plynárenský priemysel prednedávnom.
