Jedným z prejavov syndrómu vyhorenia je aj pocit bezmocnosti.
Sedíte nad pracovným stolom, mali by ste odovzdať dôležitý projekt, ale neviete sa naň vôbec sústrediť? Nech sa akokoľvek snažíte, nápad neprichádza a najhoršie na tom je to, že sa cítite úplne prázdny a bezvýznamný. Možno sa u vás prejavuje syndrómom vyhorenia. Ako proti nemu bojovať?
Syndrómom vyhorenia trpí v súčasnosti čoraz viacej ľudí, pričom na jeho vzniku sa podieľa viacero okolností. Niekedy sa však môže nesprávne zamieňať s depresiou alebo stresom.
Prejavy vyhorenia
„Tento stav je v podstate konečným štádiom procesu, pri ktorom ľudia, ktorí sa príliš vžili so svojou prácou a dlhodobo sa jej intenzívne venovali, stratili svoje pôvodné nadšenie a motiváciu,“ charakterizovala tento syndróm psychiatrička MUDr. Klaudia Stanislavová. Zároveň u postihnutého môže dôjsť k zníženiu výkonnosti a odrazí sa to aj na kvalite jeho práce. K ďalším prejavom úplné vybitie energie, ľútosť nad sebou, znechutenie či strata zmyslu života.
Prečo vzniká?
Paradoxne sa syndróm objavuje najviac u ľudí, ktorí sa snažia čo najviac pomôcť ostatným, a neuvedomujú si, že aj oni by mali oddychovať a venovať sa sebe. „Dopomáha tomu aj často kritický nadriadený postoj zamestnávateľa, nedocenenie v práci, byrokracia, konflikty v medziľudských vzťahoch a nedostatočná sociálna opora,“ vymenovala MUDr. Stanislavová. Zároveň prízvukuje: „V každej profesii za stav pracovníkov zodpovedá vedúci či riaditeľ. Ten by mal zohľadniť podiel zodpovednosti za plnenie úloh svojich podriadených a patrične ich oceniť či už mzdou alebo iným spôsobom. Dôležité je, aby zamestnanci nestratili motiváciu a chuť do práce.“
Bráňte sa!
V prvom rade by ste mali znížiť vysoké nasadenie a predstavy, vedieť si určiť, čo je prioritné a naučiť sa relaxovať. „Najdôležitejšie je zachovať si správny optimizmus. Netreba sa báť vyjadriť svoje vlastné pocity primeranou formou. Nehovoriť áno, keď chceme povedať nie a vedieť vyjadriť kritiku i pochvalu druhému človeku. Zamestnávateľ by mal komunikovať so svojimi podriadenými a žiadať ich o vyjadrenie názoru, aby neprichádzalo k zbytočnému nahromadeniu napätia a stresu,“ uzatvorila psychiatrička.
Ďalšie prejavy
- búšenie srdca, bolesti hlavy, tráviace ťažkosti, poruchy spánku
- strata pozitívnych myšlienok
- nesústredenosť, nervozita
- obmedzenie kontaktov s kolegami
- pribúdanie konfliktov v súkromí
- zvýšená náchylnosť k chorobám
Najviac ohrozené zamestnania
- učitelia
- lekári, zdravotný personál, zdravotné sestry
- psychológovia, psychiatri
- sociálni pracovníci
- novinári
- kňazi, kazatelia
- úradníci, sociálni kurátori
Prejavy vyhorenia
„Tento stav je v podstate konečným štádiom procesu, pri ktorom ľudia, ktorí sa príliš vžili so svojou prácou a dlhodobo sa jej intenzívne venovali, stratili svoje pôvodné nadšenie a motiváciu,“ charakterizovala tento syndróm psychiatrička MUDr. Klaudia Stanislavová. Zároveň u postihnutého môže dôjsť k zníženiu výkonnosti a odrazí sa to aj na kvalite jeho práce. K ďalším prejavom úplné vybitie energie, ľútosť nad sebou, znechutenie či strata zmyslu života.
Prečo vzniká?
Paradoxne sa syndróm objavuje najviac u ľudí, ktorí sa snažia čo najviac pomôcť ostatným, a neuvedomujú si, že aj oni by mali oddychovať a venovať sa sebe. „Dopomáha tomu aj často kritický nadriadený postoj zamestnávateľa, nedocenenie v práci, byrokracia, konflikty v medziľudských vzťahoch a nedostatočná sociálna opora,“ vymenovala MUDr. Stanislavová. Zároveň prízvukuje: „V každej profesii za stav pracovníkov zodpovedá vedúci či riaditeľ. Ten by mal zohľadniť podiel zodpovednosti za plnenie úloh svojich podriadených a patrične ich oceniť či už mzdou alebo iným spôsobom. Dôležité je, aby zamestnanci nestratili motiváciu a chuť do práce.“
Bráňte sa!
V prvom rade by ste mali znížiť vysoké nasadenie a predstavy, vedieť si určiť, čo je prioritné a naučiť sa relaxovať. „Najdôležitejšie je zachovať si správny optimizmus. Netreba sa báť vyjadriť svoje vlastné pocity primeranou formou. Nehovoriť áno, keď chceme povedať nie a vedieť vyjadriť kritiku i pochvalu druhému človeku. Zamestnávateľ by mal komunikovať so svojimi podriadenými a žiadať ich o vyjadrenie názoru, aby neprichádzalo k zbytočnému nahromadeniu napätia a stresu,“ uzatvorila psychiatrička.
Ďalšie prejavy
- búšenie srdca, bolesti hlavy, tráviace ťažkosti, poruchy spánku
- strata pozitívnych myšlienok
- nesústredenosť, nervozita
- obmedzenie kontaktov s kolegami
- pribúdanie konfliktov v súkromí
- zvýšená náchylnosť k chorobám
Najviac ohrozené zamestnania
- učitelia
- lekári, zdravotný personál, zdravotné sestry
- psychológovia, psychiatri
- sociálni pracovníci
- novinári
- kňazi, kazatelia
- úradníci, sociálni kurátori
