17. November 1989
BRATISLAVA – Špekulácie o tom, že Nežná revolúcia mohla byť zinscenovaným divadlom a november 1989 bol len pripraveným mocenským prevratom v rámci štátnej moci, vyvracal na vedeckej konferencii v Bratislave riaditeľ sekcie dokumentácie Ústavu pamäti národa Ľubomír Morbacher.
“Napriek špekulatívnym teóriám, ktoré absolituzujú dokonale zorganizovaný mocenský prevrat, kde mali hrať presne stanovenú úlohu študenti ako bábky na špagátiku v rukách proreformnej skupiny komunistického aparátu, príslušníkov štátnej bezpečnosti (ŠtB) po dohode s disentom, existujú hodnoverné dokumenty vyvracajúce tieto teórie," povedal. Podľa Morbachera generálny tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Československa Miloš Jakeš a vtedajšia najvyššia vládnuca garnitúra, ani tieňová proreformná skupina, neboli pripravení na rozhodujúcu situáciu, pri ktorej nastali podmienky na mocenský zvrat v Československu.
Morbacher za jeden z najsilnejších zdrojov informácií, ktoré špekulácie vylučujú, považuje dokumenty Štátnej bezpečnosti (ŠtB) a ich správnu interpretáciu. Pozornosť zameriava na tzv. autentizované zošity vysokých dôstojníkov ŠtB a predstaviteľov federálneho ministerstva vnútra, kde si písali tajné poznámky z porád. Z takéhoto zošita zástupcu náčelníka hlavnej správy kontrarozviedky Zboru národnej bezpečnosti Miroslava Chovanca dnes podľa Morbachera vieme, akým ľuďom, udalostiam a informáciám venovalo vedenie ŠtB pozornosť. Upozornil napríklad na Chovancove poznámky o tom, aké neprimerané nasadenie urobila centrála ŠtB na vypátranie toho, kto vyniesol na verejnosť známu nahrávku prejavu Miloša Jakeša z Červeného hrádku pri Plzni zo 17. júla 1989, ktorá ho zosmiešňovala. Chovanec si na porade poznačil, že prejav mohlo nahrať 53 ľudí z televízie.
„Napriek tomu, že centrála ŠtB rovnako ako najvyššie stranícke vedenie vedeli už 3. novembra aj z letákov vylepovaných nezávislým študentským združením o pochode Prahou pripravovanom na 17. november je evidentné, že mu nepripisovali podstatnú dôležitosť," myslí si Morbacher. Svedčí o tom aj fakt, že Chovanec si podobne ako na predchádzajúcich poradách aj 17. novembra poznačil len bežné pracovné úlohy, ktoré sa toho dňa ani netýkali.
S vývojom po 17. novembri podľa Morbachera zložky federálneho ministerstva vnútra nepočítali ani v najhorších snoch. Po pokojnom zhromaždení na Albertove, kde si prítomní pripomenuli smrť študenta Jana Opletala, sa chcela časť zhromaždených vydať na Václavské námestie. Skupina usporiadateľov sa ich snažila nasmerovať na Vyšehrad, odtiaľ sa demonštranti však pustili do centra Prahy, začali prevolávať heslá. Po telefonáte medzi pražským šéfom Verejnej bezpečnosti (VB) a námestníkom českého ministra vnútra zaznel povel prehradiť Vyšehradskú a zabrániť demonštrantom vstup do mesta. Pri následných stretoch s nimi zasahovali nielen príslušníci pohotovostného pluku Zboru národnej bezpečnosti (ZNB), ale aj oddiel zvláštneho určenia (tzv. Červené barety) a príslušníci ŠtB v civile. Výsledkom bol brutálny zásah voči pokojným neozbrojeným študentom.
„Vtedajší mocní vôbec neboli pripravení na situáciu, ktorej sa tajne obávali, že tvrdý zákrok voči demonštrantom spustí spontánne vystúpenie obrovského množstva občanov - mlčiacej väčšiny,“ uviedol Morbacher. Voči desiatkam ľudí na uliciach miest Československa a bez podpory Moskvy podľa Morbachera zostala mocenská garnitúra a jej silové zložky paralyzované a nedokázali ovplyvniť vývoj v prospech udržania mocenského monopolu Komunistickej strany
Morbacher za jeden z najsilnejších zdrojov informácií, ktoré špekulácie vylučujú, považuje dokumenty Štátnej bezpečnosti (ŠtB) a ich správnu interpretáciu. Pozornosť zameriava na tzv. autentizované zošity vysokých dôstojníkov ŠtB a predstaviteľov federálneho ministerstva vnútra, kde si písali tajné poznámky z porád. Z takéhoto zošita zástupcu náčelníka hlavnej správy kontrarozviedky Zboru národnej bezpečnosti Miroslava Chovanca dnes podľa Morbachera vieme, akým ľuďom, udalostiam a informáciám venovalo vedenie ŠtB pozornosť. Upozornil napríklad na Chovancove poznámky o tom, aké neprimerané nasadenie urobila centrála ŠtB na vypátranie toho, kto vyniesol na verejnosť známu nahrávku prejavu Miloša Jakeša z Červeného hrádku pri Plzni zo 17. júla 1989, ktorá ho zosmiešňovala. Chovanec si na porade poznačil, že prejav mohlo nahrať 53 ľudí z televízie.
„Napriek tomu, že centrála ŠtB rovnako ako najvyššie stranícke vedenie vedeli už 3. novembra aj z letákov vylepovaných nezávislým študentským združením o pochode Prahou pripravovanom na 17. november je evidentné, že mu nepripisovali podstatnú dôležitosť," myslí si Morbacher. Svedčí o tom aj fakt, že Chovanec si podobne ako na predchádzajúcich poradách aj 17. novembra poznačil len bežné pracovné úlohy, ktoré sa toho dňa ani netýkali.
S vývojom po 17. novembri podľa Morbachera zložky federálneho ministerstva vnútra nepočítali ani v najhorších snoch. Po pokojnom zhromaždení na Albertove, kde si prítomní pripomenuli smrť študenta Jana Opletala, sa chcela časť zhromaždených vydať na Václavské námestie. Skupina usporiadateľov sa ich snažila nasmerovať na Vyšehrad, odtiaľ sa demonštranti však pustili do centra Prahy, začali prevolávať heslá. Po telefonáte medzi pražským šéfom Verejnej bezpečnosti (VB) a námestníkom českého ministra vnútra zaznel povel prehradiť Vyšehradskú a zabrániť demonštrantom vstup do mesta. Pri následných stretoch s nimi zasahovali nielen príslušníci pohotovostného pluku Zboru národnej bezpečnosti (ZNB), ale aj oddiel zvláštneho určenia (tzv. Červené barety) a príslušníci ŠtB v civile. Výsledkom bol brutálny zásah voči pokojným neozbrojeným študentom.
„Vtedajší mocní vôbec neboli pripravení na situáciu, ktorej sa tajne obávali, že tvrdý zákrok voči demonštrantom spustí spontánne vystúpenie obrovského množstva občanov - mlčiacej väčšiny,“ uviedol Morbacher. Voči desiatkam ľudí na uliciach miest Československa a bez podpory Moskvy podľa Morbachera zostala mocenská garnitúra a jej silové zložky paralyzované a nedokázali ovplyvniť vývoj v prospech udržania mocenského monopolu Komunistickej strany
