BRATISLAVA - S vývojom za posledné roky nemôžeme byť z hľadiska vývoja demokracie a vzťahov medzi politickými stranami a politikmi celkom spokojní. Uviedla to politologička z Univerzity Komenského v Bratislave Darina Malová v súvislosti s 30. výročím Nežnej revolúcie, ktorej dôsledkom bolo odstránenie komunistického režimu v Československu. Politologička zdôraznila, že vysoký stupeň polarizácie, neznášanlivosti a vzájomného odmietania uvoľnil cestu k nástupu extrémistických politických síl.
„Ich postupný úspech je však výsledkom neschopnosti politických strán nielen otvorene komunikovať s občanmi, ale najmä neschopnosti prinášať politiky, ktoré by vyrovnávali veľké, nespravodlivé sociálne rozdiely a zabezpečili viac rovných príležitostí pre všetkých občanov a nielen pre privilegovaných,“ vyhlásila Malová.
Politici, ale aj intelektuálna elita podľa nej nezvládli nastoliť a komunikovať nové formy sociálnej spravodlivosti namiesto predchádzajúceho rovnostárstva. „Princíp zásluhovosti sa veľmi často spája iba so ziskom, bohatstvom, materiálnou výrobou a tak mnohí zamestnanci, ktorí pracujú najmä v zdravotníctve a v školstve, sú postihovaní tým, že ich práca nie je dostatočne ohodnotená, a to nielen materiálne, ale nemá ani dostatočné spoločenské uznanie,“ myslí si Malová.
Na otázku, ako sa za posledných 30 rokov vyvíjala slovenská politika, odpovedala, že najvýstižnejšie sa to dá popísať ako istý kruhový pohyb od jednej extrémnej polarizácie pri vzniku Slovenska a privatizácii pod vedením Vladimíra Mečiara k novej vlne polarizácie v súčasnosti. „Takýto vysoký stupeň polarizácie prináša pre našu demokraciu veľké riziko a nie som si celkom istá, či politické elity tento proces zvládnu pred nastávajúcimi voľbami,“ konštatovala politologička.
Nežná revolúcia priniesla nielen slobodu ale aj množstvo nový príležitostí
Nežná revolúcia priniesla podľa nej nielen slobodu celej spoločnosti, ale aj celý rad úplne nových príležitostí, ako je cestovanie, podnikanie či vzdelávanie. „Na druhej strane však, a to pre väčšinu spoločnosti celkom neočakávane, znamenala aj nové sociálne usporiadanie spoločnosti. Najčastejšie si túto hlbokú zmenu, v skratke návrat kapitalizmu, občania spájajú so stratou takzvaných sociálnych istôt a veľkej sociálnej rovnosti. Len postupne sa aj politika a aj verejnosť učili vyrovnávať s týmito zmenami. Stále tak vidieť generačné rozdiely v postojoch voči Nežnej revolúcii. Pokiaľ mladí už nevolajú po sociálnych istotách a naplno využívajú slobodu, tak staršie generácie stále volajú po väčšej miere sociálneho zabezpečenia,“ priblížila Malová. Zdôraznila, že práve rovnostárstvo tvorilo podložie predchádzajúceho nedemokratického režimu.
Výrazný vplyv na život a správanie obyvateľov mala podľa Malovej „divoká“ privatizácia v deväťdesiatych rokoch minulého storočia so všetkými negatívnymi sociálnymi dôsledkami vrátane nevídaného rastu sociálnej nerovnosti a vzniku organizovaného zločinu, ktorý sa evidentne dostal až na najvyššie úrovne politiky. „Oba tieto procesy viedli aj k strate dôvery voči politike a politikom. V súčasnosti sa to prejavuje najmä ako kríza demokracie a strata dôvery v základné inštitúcie štátu, ako je napríklad súdnictvo, prokuratúra a polícia,“ dodala politologička.
Nežná revolúcia je názov pre nekrvavé udalosti, ktoré prebiehali od 16. novembra do 29. decembra 1989. Iniciátormi boli študenti, ku ktorým sa pridali najprv herci a divadelníci a postupne ostatné skupiny obyvateľstva. Na Slovensku bola vytvorená Verejnosť proti násiliu (VPN) a v Česku Občianske fórum (OF). Dôsledkom Nežnej revolúcie bolo odstránenie komunistického režimu v Československu.
