BRATISLAVA – Pred novembrom 1989 bol život v socialistickom Československu podstatne odlišný od toho dnešného. Súčasní mladí si ho nevedia ani predstaviť a staršia generácia vidí zas tie časy skreslene. Spomína najmä na nízke ceny, na nízku kvalitu zabudla.
Prázdne regály, poradovníky na tovar. A ak nejaký tovar prišiel, bol to boj. Všade sa vytvárali rady, takzvané fronty. Na chlieb a na mäso sa stálo už od piatej ráno. Mandarínky a banány boli skúškou trpezlivosti, v rade sa často vystriedala aj celá rodina.
Kto vtedy pracoval ako mäsiar, tomu súdruhovia vopred povedali, koľko mäsa dostane. On objednal nejaké metráky tovaru a poslali mu 30 percent hovädzieho, 70 percent bravčového. Taký pomer im dali, no na všetkých zákazníkov sa určite nedostalo.
O druhej popoludní stála pred obchodom fronta. Na ľudí v nej sa už nedostalo. Tak stáli do pol štvrtej v obchode, zase na ďalší tovar. Na pulte potom zostala gothajská saláma, tlačenka, turista, kúsok bôčika. Že by tam však zostalo stehno alebo hovädzie zadné či roštenka, to neexistovalo. A pritom bolo Československo v živočíšnej výrobe takmer úplne sebestačné. Na druhej strane mäsiari dobre vedeli, že práve komunistický pohlavár chce mať na stole to najlepšie, a nie bôčik.
Chlieb za tri koruny, rožok za tridsať halierov, mlieko za dve koruny, celé maslo za desať korún, liter nafty za 7,50 či Sparty za 14 korún. Na sociálnych sieťach sa to hemží nostalgickými spomienkami na krásne zlaté časy, keď bolo tak lacno. „Dnes je všetko drahšie,“ sťažujú sa najmä starší ľudia.
Lenže tieto údaje sú vzhľadom na výplaty vtedy a dnes neporovnateľné. Dnešný plat je jedenásťkrát vyšší než pred novembrom 1989. Vtedy mali mäsiari asi 1 600 korún a roštenka stála 33 korún za kilo. Dnes má však desaťnásobne vyšší plat v eurách len málokto a roštenka stojí desaťkrát viac než vtedy.
Niektoré druhy tovaru jednoducho neboli. Napríklad toaletný papier, keď vyhoreli slovenské Harmanecké papierne. Inokedy zas ocot. Tým si totiž ľudia polievali strechy domov v domnienke, že ich ochráni pred rádioaktivitou po výbuchu černobyľskej elektrárne. Najdlhšie fronty sa však stáli pred Tuzexom, keď doviezli džínsy, vtedy nazývané rifle. Stáli a trpezlivo čakali najmä mladí ľudia.
A pritom v Tuzexe sa dalo nakúpiť len za poukážky menom bony, jedna stála 5,50 Kčs a veksláci ich predávali pred Tuzexom za 5,80 Kčs i vyššie, aby zarobili. Vznikol o tom i kultový film Bony a klid. Oblečenie totiž bolo pre mladých ľudí jediným možným symbolom protestu proti zotročujúcemu prosovietskemu systému. Chceli sa obliekať západniarsky.
To zasa nezniesli súdruhovia v školách. „Ďalšou oblasťou, ktorá si vyžaduje zvýšenú pozornosť, je vyzývavé obliekanie starších dievčat a nosenie dlhých vlasov u chlapcov,“ uvádza sa v upozornení pre rodičov. „Socialistická morálka takéto výstrednosti nepripúšťa! Dekadentná západná kultúra zamorená drogami nemá v socialistickej spoločnosti miesto a naša Základná škola sa nebude nečinne prizerať mravnej devastácii nastupujúcej generácie! Vieme, kde je naše miesto v neutíchajúcom triednom boji robotníkov a roľníkov proti reakčnej buržoáznej ideológii, ktorá by aj k nám rada prenikla! Ako učitelia, príslušníci pracujúcej inteligencie, stojíme bok po boku s našimi robotníkmi a roľníkmi, nehanbiac sa vyznať vernosť ideálom socializmu a záverom XVII. Zjazdu KSČ! Socialistické zriadenie budeme chrániť a republiku si rozvracať nedáme!
Rozhodli sme sa zakročiť.
Vyzývame vás, vážení rodičia, aby ste vo štvrtok 14. 11. obliekli deti do školy v súlade s požiadavkami socialistickej estetiky a varovali ich pred šírením reakcionárskej ideológie. Dbajte, aby staršie deti úpravou svojho zovňajšku boli dobrým príkladom mladším spolužiakom a nezvádzali ich na krivé chodníčky dekadentnej kultúry kapitalizmu. Taktiež by sme vám chceli pripomenúť, že nákupom zdravých domácich potravín vzdáte hold práci našich poľnohospodárov a ukážete imperialistom, že kolektivizované poľnohospodárstvo je svetlou budúcnosťou ľudstva. Ligotavým pozlátkom a neónovými reklamami sa uvedomelý pracujúci predsa nedá pomýliť! V prípade, že túto výzvu neuposlúchnete, budú voči vám a vašim deťom vyvodené patričné dôsledky.
Veríme, že svojou neuvedomelosťou nechcete negatívne ovplyvniť svoj kádrový profil, a tým i budúcnosť vlastných detí.
So súdružským pozdravom Česť práci!
Vedenie školy"
Kto sa nepodriadil, mal po ďalšom vzdelávaní i po kariére.
