Dlhá história tenisového šampionátu vo Wimbledone, ktorý je považovaný za svetové majstrovstvá v tenise na trávnatých kurtoch, začala mužskou dvojhrou v roku 1877.
Návrh natočiť romantickú komédiu na pozadí tejto športovej udalosti vznikol na konci roku 1990. Vtedy scenáristi Jennifer Flackettová a Mark Levin prišli s nápadom umiestniť romantický príbeh do tohto prostredia a spoločnosť Working Title Films sa dala inšpirovať touto myšlienkou.
„Táto myšlienka sa nám zdala výborná,“ hovorí producent Eric Fellner. „Nápad, že to bude postava „antišampióna“ na pozadí profesionálneho tenisu, sa vtedy stal základom príbehu.“ Producentka Liza Chasinová: „Nezáleží na tom, či ste tenisovými fanúšikmi alebo nie, pretože tu ide o príbeh, ktorý všetkých pobaví.“ Sama vyrástla vo Forest Hills v New Yorku v bezprostrednej blízkosti prestížneho West Side Tennis Clubu – niekdajšie dejisko U. S. Open. „Ľudia obyčajne milujú príbehy, kde sa outsider nečakane stane šampiónom a naviac je to spojené s láskou.“
Vtedy sa tiež začalo uvažovať o možnom režisérovi, ktorý mal mať predpoklady nielen pre romantickú komédiu, ale tiež pre akčné zobrazenie športu vo filme. Voľba padla na Richarda Loncrainea, ktorý hovorí: „Nie som síce nadšený športový fanúšik a tiež som nenatočil nič, čo by sa mohlo označiť ako romantická komédia. Ale tento projekt ma veľmi nadchol svojou vnútornou energiou a švihom. A tiež ma povzbudili moje deti, keď prehlásili, že to bude film, na ktorý sa aj oni budú môcť pozrieť.“
Locraine prijal ponuku ako výzvu. „Skutočne som chcel urobiť nejakú podobnú komédiu, ale súčasne to pre mňa nebolo ľahké. Na komédii sa ľudia musia smiať. Keď sa to nepodarí, je to prehra. A čo sa týka prvku – tenis? Ak robíte film o obrovských jašteroch, môžete si vymyslieť čokoľvek, pretože nikto vlastne poriadne netuší, ako vyzerali. Ale ak natáčate film o tenise, každý divák vie, o čom je reč. Bolo to, ako keby som natáčal dva filmy. Jednak romantickú komédiu, ktorá koniec koncov vychádza z reality a má pravdivý základ. To nebol problém. Potom ale je tu príbeh, vychádzajúci z tenisu, ktorý sa môže zdať ako priamočiary, ale v skutočnosti je to celý komplex motívov. A neúčinkuje tu skupina ľudí, ale máte pred sebou dvoch športovcov, ktorí sa takmer ako majstri baletu pohybujú len v obmedzených líniách, ktoré určujú pravidlá zápasu.“
Než však mohlo dôjsť k natáčaniu, bolo treba dopracovať scenár tak, aby zaistil, že tam budú všetky predpoklady k pravdivému zobrazeniu tenisového sveta a ďalšou úlohou bolo vybrať predstaviteľov postáv z obidvoch zastúpených strán.
Adam Brook, autor takých romantických komédií ako „Francúzsky bozk“, ktorý tiež spolupracoval na pokračovaní Bridget Jonesovej, bol angažovaný k úprave scenára. Brooks poznamenáva: „Working Title Films mi ponúkli túto prácu a musím povedať, že patrila k najproduktívnejším, aké som kedy robil. Myslím, že „Wimbledon“ patrí do skupiny okúzľujúcich anglických romantických komédií, ktoré majú úspech po celom svete, aj v Spojených štátoch.“
Austrálčan Pat Cash, ktorý zvíťazil vo Wimbledone v roku 1987 sa stal konzultantom pri natáčaní filmu. Hovorí: „Je to film a nie dokument, preto sa jedná o umeleckú licenciu. Ale je veľmi presná, pokiaľ ide o tenisových hráčov a atmosféru Wimbledonu.“
Pokiaľ išlo o obsadenie, filmári hľadali predstaviteľov, ktorí predovšetkým spĺňali základné podmienky týkajúce sa tenisu, ale samozrejme tiež mali k sebe nejaký vzájomný vzťah. Voľba padla na Američanku Kirsten Dunstovú a Angličana Paula Bettanyho.
Fellner hovorí: „Kristen je v súčasnej dobe jednou z popredných amerických herečiek a bolo šťastie, že sa jej scenár naozaj páčil. Tiež Paul je herec na vysokej úrovni a keď sme sa s ním stretli, boli sme presvedčení, že je to úloha pre neho. Najviac nás však potešilo, že obidvaja predstavitelia, keď sme ich obidvoch postavili vedľa seba na malej scéne, si k sebe hneď našli cestu – čo bolo predpokladom autentickosti romantického príbehu a tiež spolu vyzerali veľmi dobre, hodili sa k sebe.“
Pre filmárov to však znamenalo, že museli čakať, pokým obidvaja herci budú v rovnakú dobu k dispozícii pre natáčanie, čo trvalo zhruba rok.
„Myslím, že Paul nielen športovo vyzerá, ale má aj potrebnú energiu a správny ležérny postoj, akým šampión dokáže skryť vnútorné napätie a schopnosť vložiť sa v pravý čas do hry,“ hovorí Loncraine.
Dunstová vysvetľuje svoj prístup k postave Lizzie: „Páčil sa mi scenár a tenis mám veľmi rada. Svojim spôsobom je to sexi šport a je v ňom zastúpená veľká elegancia. Postava Lizzie je najzaujímavejšia, je pevne rozhodnutá nenechať sa ničím zastaviť na svojej ceste za víťazstvom. Zo svojho života vylúčila lásku a je veľmi súťaživá. A naraz sa všetko zmení, keď sa stretne s Peterom. Naozaj si ho váži. Až doteraz mužov skôr využívala a potom sa ich zbavila, ale teraz je schopná sa do Petera zamilovať a to mení všetko v jej živote.“
Návrh natočiť romantickú komédiu na pozadí tejto športovej udalosti vznikol na konci roku 1990. Vtedy scenáristi Jennifer Flackettová a Mark Levin prišli s nápadom umiestniť romantický príbeh do tohto prostredia a spoločnosť Working Title Films sa dala inšpirovať touto myšlienkou.
„Táto myšlienka sa nám zdala výborná,“ hovorí producent Eric Fellner. „Nápad, že to bude postava „antišampióna“ na pozadí profesionálneho tenisu, sa vtedy stal základom príbehu.“ Producentka Liza Chasinová: „Nezáleží na tom, či ste tenisovými fanúšikmi alebo nie, pretože tu ide o príbeh, ktorý všetkých pobaví.“ Sama vyrástla vo Forest Hills v New Yorku v bezprostrednej blízkosti prestížneho West Side Tennis Clubu – niekdajšie dejisko U. S. Open. „Ľudia obyčajne milujú príbehy, kde sa outsider nečakane stane šampiónom a naviac je to spojené s láskou.“
Vtedy sa tiež začalo uvažovať o možnom režisérovi, ktorý mal mať predpoklady nielen pre romantickú komédiu, ale tiež pre akčné zobrazenie športu vo filme. Voľba padla na Richarda Loncrainea, ktorý hovorí: „Nie som síce nadšený športový fanúšik a tiež som nenatočil nič, čo by sa mohlo označiť ako romantická komédia. Ale tento projekt ma veľmi nadchol svojou vnútornou energiou a švihom. A tiež ma povzbudili moje deti, keď prehlásili, že to bude film, na ktorý sa aj oni budú môcť pozrieť.“
Locraine prijal ponuku ako výzvu. „Skutočne som chcel urobiť nejakú podobnú komédiu, ale súčasne to pre mňa nebolo ľahké. Na komédii sa ľudia musia smiať. Keď sa to nepodarí, je to prehra. A čo sa týka prvku – tenis? Ak robíte film o obrovských jašteroch, môžete si vymyslieť čokoľvek, pretože nikto vlastne poriadne netuší, ako vyzerali. Ale ak natáčate film o tenise, každý divák vie, o čom je reč. Bolo to, ako keby som natáčal dva filmy. Jednak romantickú komédiu, ktorá koniec koncov vychádza z reality a má pravdivý základ. To nebol problém. Potom ale je tu príbeh, vychádzajúci z tenisu, ktorý sa môže zdať ako priamočiary, ale v skutočnosti je to celý komplex motívov. A neúčinkuje tu skupina ľudí, ale máte pred sebou dvoch športovcov, ktorí sa takmer ako majstri baletu pohybujú len v obmedzených líniách, ktoré určujú pravidlá zápasu.“
Než však mohlo dôjsť k natáčaniu, bolo treba dopracovať scenár tak, aby zaistil, že tam budú všetky predpoklady k pravdivému zobrazeniu tenisového sveta a ďalšou úlohou bolo vybrať predstaviteľov postáv z obidvoch zastúpených strán.
Adam Brook, autor takých romantických komédií ako „Francúzsky bozk“, ktorý tiež spolupracoval na pokračovaní Bridget Jonesovej, bol angažovaný k úprave scenára. Brooks poznamenáva: „Working Title Films mi ponúkli túto prácu a musím povedať, že patrila k najproduktívnejším, aké som kedy robil. Myslím, že „Wimbledon“ patrí do skupiny okúzľujúcich anglických romantických komédií, ktoré majú úspech po celom svete, aj v Spojených štátoch.“
Austrálčan Pat Cash, ktorý zvíťazil vo Wimbledone v roku 1987 sa stal konzultantom pri natáčaní filmu. Hovorí: „Je to film a nie dokument, preto sa jedná o umeleckú licenciu. Ale je veľmi presná, pokiaľ ide o tenisových hráčov a atmosféru Wimbledonu.“
Pokiaľ išlo o obsadenie, filmári hľadali predstaviteľov, ktorí predovšetkým spĺňali základné podmienky týkajúce sa tenisu, ale samozrejme tiež mali k sebe nejaký vzájomný vzťah. Voľba padla na Američanku Kirsten Dunstovú a Angličana Paula Bettanyho.
Fellner hovorí: „Kristen je v súčasnej dobe jednou z popredných amerických herečiek a bolo šťastie, že sa jej scenár naozaj páčil. Tiež Paul je herec na vysokej úrovni a keď sme sa s ním stretli, boli sme presvedčení, že je to úloha pre neho. Najviac nás však potešilo, že obidvaja predstavitelia, keď sme ich obidvoch postavili vedľa seba na malej scéne, si k sebe hneď našli cestu – čo bolo predpokladom autentickosti romantického príbehu a tiež spolu vyzerali veľmi dobre, hodili sa k sebe.“
Pre filmárov to však znamenalo, že museli čakať, pokým obidvaja herci budú v rovnakú dobu k dispozícii pre natáčanie, čo trvalo zhruba rok.
„Myslím, že Paul nielen športovo vyzerá, ale má aj potrebnú energiu a správny ležérny postoj, akým šampión dokáže skryť vnútorné napätie a schopnosť vložiť sa v pravý čas do hry,“ hovorí Loncraine.
Dunstová vysvetľuje svoj prístup k postave Lizzie: „Páčil sa mi scenár a tenis mám veľmi rada. Svojim spôsobom je to sexi šport a je v ňom zastúpená veľká elegancia. Postava Lizzie je najzaujímavejšia, je pevne rozhodnutá nenechať sa ničím zastaviť na svojej ceste za víťazstvom. Zo svojho života vylúčila lásku a je veľmi súťaživá. A naraz sa všetko zmení, keď sa stretne s Peterom. Naozaj si ho váži. Až doteraz mužov skôr využívala a potom sa ich zbavila, ale teraz je schopná sa do Petera zamilovať a to mení všetko v jej živote.“
