Zatiaľ čo pri akčných prvkoch filmu sa tvorcovia snažili dosiahnuť čo najväčšiu vernosť realite, so zvláštnym javom, okolo ktorého je vystavaný jeho dej, už to tak jednoduché nebolo. Definitívne vysvetlenie pocitu deja vu uniká medzi prstami biológom, psychiatrom i fyzikom. V súčasnosti existuje niekoľko teórií, ktoré sú v niektorých prípadoch viac menej racionálne, v iných naopak veľmi senzačné.
Niektorí neurológia veria, že k pocitu déjŕ vu dochádza, keď sa mozog zameria na jednoduchý detail – vôňu, zvuk – ktoré dôverne poznáme a to spôsobí na zlomok sekundy splietanie minulosti a súčasnosti.
Doktori hovoria, že pri rozoznávaní známeho objektu či scény nastávajú v mozgu dva procesy. Pri prvom myseľ hľadá v archíve pamäte a overuje si, či bol obsah tejto skutočnosti videný už v minulosti. Ak áno, určitá časť mozgu pri druhej fáze identifikuje scénu alebo objekt ako známu vec. Tieto dva rozoznávacie procesy fungujú nezávisle.
Ďalšie teórie hovoria, že deja vu má pôvod v spánkovom laloku. Niektorí pacienti s epileptickým ochorením spánkového laloku totiž často tvrdili, že prežívajú déja vu. Pomocou elektrostimulácie tejto časti mozgu je možné vyvolať pocit "už videného". Tí, ktorí veria na reinkarnáciu zasa hovoria, že déjŕ vu je dôkazom spomienok z predchádzajúcich životov. A niektorí vedci pod vplyvom nových objavov v kvantoej fyzike tvrdia, že deja vu môže byť výsledkom náhodného prelnutia paralelných svetov v okamihu, keď dôjde k narušeniu štruktúry časopriestoru. Práve tá posledná zohrala podstatnú úlohu pri vývoji tohto filmu. Aby lepšie pochopili, ako si špičkoví odborníci v súčasnosti vysvetľujú fungovanie času, vydali sa Bruckheimer so Scottom priamo k prameňu: oslovili niekoľko vo svete uznávaných fyzikov vrátane Dr. Briana Greena – experta na teóriu superstrún a profesora fyziky na Columbia University, ktorý má na konte veľmi populárne knihy Štruktúra vesmíru a Elegantný vesmír.
Keď ho požiadali, aby im čo najjednoduchším spôsobom vysvetlil niektoré z teórií, týkajúcich sa cestovania v čase a paralelných vesmírov, Greene celý princíp zjednodušil na tabuli: vysvetlil im, že naše zmysly nás v súvislosti s časom často klamú. Keď sa napríklad pozriete do zrkadla, ktoré je vzdialené dva metre, myslíte si, že vidíte sami seba presne v tom okamihu, ale v skutočnosti vnímate to, ako ste vyzerali pred 16 nanosekundami (16 nanosekúnd je doba, počas ktorej prenesie svetlo váš obraz k zrkadlu a naspäť). Dá sa teda povedať, že sa vlastne pozeráte do minulosti. Robíme to v podstate stále – napríklad keď sa v noci pozeráme na oblohu a nájdeme medzi hviezdami Polárku. Napriek tomu, že sa nám zdá, že vnímame jej aktuálnu podobu, v skutočnosti ju vidíme takú, aká bola pred 630 rokmi. Green im tiež vysvetlil, že niektorí vedci teraz za základe posledných dôkazov zastávajú teóriu, že vo vesmíru existuje nekonečné množstvo paralelných dimenzií – a že my skrátka žijeme v jednej z nich a nie sme si vedomí tých ostatných. Myšlienku, ktorá bola kedysi považovaná za čisté sci-fi, priamo podporili nedávne výskumy vesmíru. Je mnoho rôznych pohľadov na to, ako môžu paralelné dimenzie fungovať. Dnes asi najviac populárny teoretický smer súčasnej fyziky je teória strún, alebo superstrún, v ktorej sa najmenšie stavebné kamene hmoty chápu ako lineárne objekty – struny. Vychádza z toho, že vesmír pozostáva z tenkých strún alebo membrán, ktoré vybrujú v jedenástich dimenziách. Na Slovensku ju prednáša doc. RNDr. Vladimír Balek, CSc na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK. Ako ilustráciu Greene uvádza, že náš vesmír a všetko v ňom je vlastne len jedným krajcom chleba z nepredstaviteľne veľkého bochníka.
Napriek tomu, že väčšina týchto teórií doteraz ponecháva mnoho nezodpovedaných otázok, je potenciál, ktorý ponúkajú v oblasti cestovania časom a manipulácie s minulosťou či budúcnosťou, nedozierny. Bruckheimer pokračuje: „Porozumieť paralelným vesmírom bolo najväčšou výzvou pri vývoji príbehu nášho filmu. Prostredníctvom konzultácií s odborníkmi sme hľadali spôsob, ako presvedčiť divákov, že paralelné vesmíry naozaj existujú. Že keď tu teraz s vami sedím, niekde inde môže iný Jerry hovoriť s niekým iným o niečom úplne inom. Ako ako sú tieto vesmíry prepojené? To bola ďalšia oblasť, ktorú sme počas príprav museli preskúmať.“
Podľa vedcov sú nimi tzv. červie diery, pomocou ktorých je možné cestovať do minulosti a budúcnosti. Červie diery, ktoré sú známe tiež pod názvom Einsteinove-Rosenove tunely (podľa štúdie Alberta Einsteina a Nathana Rosena, v ktorej prišli s možnosťou existencie tunelov, pomocou ktorých by bolo možné cestovať medzi čiernou dierou a bielou dierou rýchlosťou vyššou než je rýchlosť svetla), sú hypotetickým časopriestorovým javom, ktorý by umožňoval vznik určitej skratky medzi dvoma rôznymi okamihmi v čase. Tak ako keď sa červík dostane z jednej strany jablka na druhú cez jeho stred. Vznik červých dier má (podobne ako pri čiernych dierach) na svedomí gravitácia s veľkou silou, ktorá dokáže zdeformovať či narušiť štruktúru časopriestoru.
Môžeme teda zmeniť udalosti, ktoré sa už stali? Môže naša budúcnosť zmeniť našu minulosť? To sú otázky, ktoré robia film ešte príťažlivejším. „Chcel som, aby ľudia odchádzali z kina v presvedčení, že tento druh cestovania časom je naozaj možný,“ hovorí Tony Scott. „Ak sa vedcom nepodarilo priviesť túto technológiu do funkčného stavu dnes, podarí sa im to zajtra. Ak pokiaľ toto tvrdenie diváci v kine prijmú, budú príbehom filmu unesení.“
Doktori hovoria, že pri rozoznávaní známeho objektu či scény nastávajú v mozgu dva procesy. Pri prvom myseľ hľadá v archíve pamäte a overuje si, či bol obsah tejto skutočnosti videný už v minulosti. Ak áno, určitá časť mozgu pri druhej fáze identifikuje scénu alebo objekt ako známu vec. Tieto dva rozoznávacie procesy fungujú nezávisle.
Ďalšie teórie hovoria, že deja vu má pôvod v spánkovom laloku. Niektorí pacienti s epileptickým ochorením spánkového laloku totiž často tvrdili, že prežívajú déja vu. Pomocou elektrostimulácie tejto časti mozgu je možné vyvolať pocit "už videného". Tí, ktorí veria na reinkarnáciu zasa hovoria, že déjŕ vu je dôkazom spomienok z predchádzajúcich životov. A niektorí vedci pod vplyvom nových objavov v kvantoej fyzike tvrdia, že deja vu môže byť výsledkom náhodného prelnutia paralelných svetov v okamihu, keď dôjde k narušeniu štruktúry časopriestoru. Práve tá posledná zohrala podstatnú úlohu pri vývoji tohto filmu. Aby lepšie pochopili, ako si špičkoví odborníci v súčasnosti vysvetľujú fungovanie času, vydali sa Bruckheimer so Scottom priamo k prameňu: oslovili niekoľko vo svete uznávaných fyzikov vrátane Dr. Briana Greena – experta na teóriu superstrún a profesora fyziky na Columbia University, ktorý má na konte veľmi populárne knihy Štruktúra vesmíru a Elegantný vesmír.
Keď ho požiadali, aby im čo najjednoduchším spôsobom vysvetlil niektoré z teórií, týkajúcich sa cestovania v čase a paralelných vesmírov, Greene celý princíp zjednodušil na tabuli: vysvetlil im, že naše zmysly nás v súvislosti s časom často klamú. Keď sa napríklad pozriete do zrkadla, ktoré je vzdialené dva metre, myslíte si, že vidíte sami seba presne v tom okamihu, ale v skutočnosti vnímate to, ako ste vyzerali pred 16 nanosekundami (16 nanosekúnd je doba, počas ktorej prenesie svetlo váš obraz k zrkadlu a naspäť). Dá sa teda povedať, že sa vlastne pozeráte do minulosti. Robíme to v podstate stále – napríklad keď sa v noci pozeráme na oblohu a nájdeme medzi hviezdami Polárku. Napriek tomu, že sa nám zdá, že vnímame jej aktuálnu podobu, v skutočnosti ju vidíme takú, aká bola pred 630 rokmi. Green im tiež vysvetlil, že niektorí vedci teraz za základe posledných dôkazov zastávajú teóriu, že vo vesmíru existuje nekonečné množstvo paralelných dimenzií – a že my skrátka žijeme v jednej z nich a nie sme si vedomí tých ostatných. Myšlienku, ktorá bola kedysi považovaná za čisté sci-fi, priamo podporili nedávne výskumy vesmíru. Je mnoho rôznych pohľadov na to, ako môžu paralelné dimenzie fungovať. Dnes asi najviac populárny teoretický smer súčasnej fyziky je teória strún, alebo superstrún, v ktorej sa najmenšie stavebné kamene hmoty chápu ako lineárne objekty – struny. Vychádza z toho, že vesmír pozostáva z tenkých strún alebo membrán, ktoré vybrujú v jedenástich dimenziách. Na Slovensku ju prednáša doc. RNDr. Vladimír Balek, CSc na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK. Ako ilustráciu Greene uvádza, že náš vesmír a všetko v ňom je vlastne len jedným krajcom chleba z nepredstaviteľne veľkého bochníka.
Napriek tomu, že väčšina týchto teórií doteraz ponecháva mnoho nezodpovedaných otázok, je potenciál, ktorý ponúkajú v oblasti cestovania časom a manipulácie s minulosťou či budúcnosťou, nedozierny. Bruckheimer pokračuje: „Porozumieť paralelným vesmírom bolo najväčšou výzvou pri vývoji príbehu nášho filmu. Prostredníctvom konzultácií s odborníkmi sme hľadali spôsob, ako presvedčiť divákov, že paralelné vesmíry naozaj existujú. Že keď tu teraz s vami sedím, niekde inde môže iný Jerry hovoriť s niekým iným o niečom úplne inom. Ako ako sú tieto vesmíry prepojené? To bola ďalšia oblasť, ktorú sme počas príprav museli preskúmať.“
Podľa vedcov sú nimi tzv. červie diery, pomocou ktorých je možné cestovať do minulosti a budúcnosti. Červie diery, ktoré sú známe tiež pod názvom Einsteinove-Rosenove tunely (podľa štúdie Alberta Einsteina a Nathana Rosena, v ktorej prišli s možnosťou existencie tunelov, pomocou ktorých by bolo možné cestovať medzi čiernou dierou a bielou dierou rýchlosťou vyššou než je rýchlosť svetla), sú hypotetickým časopriestorovým javom, ktorý by umožňoval vznik určitej skratky medzi dvoma rôznymi okamihmi v čase. Tak ako keď sa červík dostane z jednej strany jablka na druhú cez jeho stred. Vznik červých dier má (podobne ako pri čiernych dierach) na svedomí gravitácia s veľkou silou, ktorá dokáže zdeformovať či narušiť štruktúru časopriestoru.
Môžeme teda zmeniť udalosti, ktoré sa už stali? Môže naša budúcnosť zmeniť našu minulosť? To sú otázky, ktoré robia film ešte príťažlivejším. „Chcel som, aby ľudia odchádzali z kina v presvedčení, že tento druh cestovania časom je naozaj možný,“ hovorí Tony Scott. „Ak sa vedcom nepodarilo priviesť túto technológiu do funkčného stavu dnes, podarí sa im to zajtra. Ak pokiaľ toto tvrdenie diváci v kine prijmú, budú príbehom filmu unesení.“
