Už dávnejšie boli nakrútené filmy o divadle Windmill a jeho manažérovi Vivianovi Van Dammovi, napríklad Tonight and Every Night (1945, r. Victor Saville, hrala Rita Hayworthová). Ale nikto doposiaľ nevyrozprával príbeh o skutočnej zakladateľke divadla Laure Hendersonovej, impozantnej dáme, ktorá vzdorovala londýnskym cenzúrnym zákonom, aby ukázala na britských javiskách nahotu, a vytvorila štatút muzikálu.
Vo filme Show sa začína sa stretlo niekoľko najznámejších a najuznávanejších britských hercov vrátane Judi Denchovej a Boba Hoskinsa s dvomi hviezdami, ktorých sláva stúpa: popovým spevákom Willom Youngom a herečkou Kelly Reillyovou. Réžie sa ujal Stephen Frears, produkcie Norma Heymanová, výkonnej produkcie Bob Hoskins a David Aukin, hudobnej réžie George Fenton, kostýmov Sandy Powellová, vizáže Jenny Shircorová. K tomuto hviezdnemu tímu patrí aj scenárista Martin Sherman, kameraman Andrew Dunn a vedúci výroby Hug Luczyc-Wyhowski.
Show sa začína nie je napísaný ako klasický muzikál, ale skôr ako dramatická komédia s hudbou. „Tento film je a zároveň nie je muzikál,“ hovorí Stephen Frears. „Mám tým na mysli, že to nie je Spievanie v daždi, kde postavy spievajú po celý čas. Je to film a muzikál.“ „Nie je tu ani zámer, aby to bolo ako Chicago,“ hovorí Heymanová. „Martin prešiel archív v Múzeu muzikálu v Hammersmithe a prečítal si každý scenár, ktorý v divadle Windmill použili.“
Niektoré z windmillských textov piesní z 30. rokov skvele zachytili ráz vtedajšej doby. Jednou z nich bola pieseň Babies of the Blitz (Deti náletov). „Ten text veľmi odhaľuje ľudské postoje, ľudský humor, vzdor, odvahu a určitý druh nevinnosti,“ poznamenáva Sherman. Ďalšiu pieseň, Goody Goody od Bennyho Goodmana z roku 1936, Martin použil ako predel medzi jednotlivými scénami filmu.
Sherman zapracoval do konečného scenára 14 piesní, všetky priamo súvisiace s dejom. Pre Frearsa predstavoval filmový muzikál jednu z najnáročnejších úloh, pretože nikdy predtým nepracoval s takým množstvom hudby. „Piesne a hudba sú tyranské: len čo začnete s nejakou hudobnou frázou, musíte dokončiť celú skladbu. Bolo to pre mňa veľmi, veľmi zložité,“ hovorí Frears. No režisér Alan Parker mu pri jednom spoločnom obede povedal: „Môžeš popohnať film, ale nemôžeš popohnať muzikál.“ „Tak som si prečítal knižku o Arthurovi Freedovi, ktorý robil v MGM muzikály ako Čarodejník z krajiny Oz a Spievanie v daždi,“ pokračuje Frears. „Hovoril som si, ako dokázal dostať ľudí v rovnakej chvíli do jednej miestnosti a pracovať s nimi tak, aby sa navzájom dopĺňali. A to musíte urobiť hneď na začiatku.“
Frears pripisuje hodne zásluh na úspechu filmu aj Georgeovi Fentonovi, uznávanému skladateľovi a hudobnému režisérovi. Fenton má na svojom konte 100 projektov, za ktoré získal ceny BAFTA, Ivor Novello a Emmy, ako aj 5 nominácií na Oscara. S Frearsom spolupracoval po prvý raz v roku 1979 na televíznej dráme Bloody Kids (1979).
Odvtedy zložil hudbu pre filmy rôznych žánrov ako Gándhí, Nebezpečné známosti (Frears), Neuveriteľný deň, Klub bitkárov a pre televízny seriál BBC Modrá planéta (za tú získal cenu BAFTA). Fenton zaranžoval a nahral všetky pôvodné piesne divadla Windmill, pričom použil texty, ktoré našiel Sherman. „Väčšina hudobných čísel je typická pre Anglicko a vtedajšiu dobu,“ hovorí Heymanová. „Martin pochádza z Ameriky a vychádza z muzikálového divadla. Je to jeho vášeň, takže to bol pre neho obrovský zážitok...“
Show sa začína nie je napísaný ako klasický muzikál, ale skôr ako dramatická komédia s hudbou. „Tento film je a zároveň nie je muzikál,“ hovorí Stephen Frears. „Mám tým na mysli, že to nie je Spievanie v daždi, kde postavy spievajú po celý čas. Je to film a muzikál.“ „Nie je tu ani zámer, aby to bolo ako Chicago,“ hovorí Heymanová. „Martin prešiel archív v Múzeu muzikálu v Hammersmithe a prečítal si každý scenár, ktorý v divadle Windmill použili.“
Niektoré z windmillských textov piesní z 30. rokov skvele zachytili ráz vtedajšej doby. Jednou z nich bola pieseň Babies of the Blitz (Deti náletov). „Ten text veľmi odhaľuje ľudské postoje, ľudský humor, vzdor, odvahu a určitý druh nevinnosti,“ poznamenáva Sherman. Ďalšiu pieseň, Goody Goody od Bennyho Goodmana z roku 1936, Martin použil ako predel medzi jednotlivými scénami filmu.
Sherman zapracoval do konečného scenára 14 piesní, všetky priamo súvisiace s dejom. Pre Frearsa predstavoval filmový muzikál jednu z najnáročnejších úloh, pretože nikdy predtým nepracoval s takým množstvom hudby. „Piesne a hudba sú tyranské: len čo začnete s nejakou hudobnou frázou, musíte dokončiť celú skladbu. Bolo to pre mňa veľmi, veľmi zložité,“ hovorí Frears. No režisér Alan Parker mu pri jednom spoločnom obede povedal: „Môžeš popohnať film, ale nemôžeš popohnať muzikál.“ „Tak som si prečítal knižku o Arthurovi Freedovi, ktorý robil v MGM muzikály ako Čarodejník z krajiny Oz a Spievanie v daždi,“ pokračuje Frears. „Hovoril som si, ako dokázal dostať ľudí v rovnakej chvíli do jednej miestnosti a pracovať s nimi tak, aby sa navzájom dopĺňali. A to musíte urobiť hneď na začiatku.“
Frears pripisuje hodne zásluh na úspechu filmu aj Georgeovi Fentonovi, uznávanému skladateľovi a hudobnému režisérovi. Fenton má na svojom konte 100 projektov, za ktoré získal ceny BAFTA, Ivor Novello a Emmy, ako aj 5 nominácií na Oscara. S Frearsom spolupracoval po prvý raz v roku 1979 na televíznej dráme Bloody Kids (1979).
Odvtedy zložil hudbu pre filmy rôznych žánrov ako Gándhí, Nebezpečné známosti (Frears), Neuveriteľný deň, Klub bitkárov a pre televízny seriál BBC Modrá planéta (za tú získal cenu BAFTA). Fenton zaranžoval a nahral všetky pôvodné piesne divadla Windmill, pričom použil texty, ktoré našiel Sherman. „Väčšina hudobných čísel je typická pre Anglicko a vtedajšiu dobu,“ hovorí Heymanová. „Martin pochádza z Ameriky a vychádza z muzikálového divadla. Je to jeho vášeň, takže to bol pre neho obrovský zážitok...“
