Príbeh tučniaka je výpravný film o ich hrdinskej námahe pre prežitie.
Pozývame Vás na miesta, kam sa väčšina z nás nikdy nedostane. Na prvý pohľad nekonečným ľadovým horizontom a svojim krehkým príbehom Vás bude sprevádzať jeden z najzaujímavejších tvorov planéty, Tučniak cisársky.
Réžia: LUC JACQUET
Kamera: JÉRÔME MAISON
LAURENT CHALET
Produkcia: BONNE PIOCHE
Komentár: CHARLES BERLING
ROMANE BOHRINGER
JULES SITRUK
Hudba: EMILIE SIMON
krajina pôvodu: FRANCÚZSKO
rok výroby: 2004
české titulky
odporúčaná prístupnosť: MP
Vstúpte s nami do sveta trpezlivého, odhodlaného, melancholického a zároveň humorného tvora a jeho bieleho kontinentu. Film je rovnako dojemný a krásny ako jeho predchodca Putovanie vtákov. Týmto nezvyčajným príbehom Vás bude celú dobu unášať nádherná hudba skladateľky Emilie Simon.
Každým rokom opúšťajú tisíce tučniakov cisárskych istotu hlbokého oceánu a putujú stovky kilometrov cez zradný a odpudivý ľadovec, aby sa mohli rozmnožovať.
Hrdinsky odolávajú teplotám hlboko pod bodom mrazu a nečakaným nebezpečným dobrodružstvám.
Film o ich putovaní očami Luca Jacquetsa je plný humoru, plný odvahy malých tvorov vzdorovať drsnej prírode, plný záhad a tajomstiev…
Na nemilosrdných miestach, kam sa iní tvorovia z planéty neodvážia, začína ich romantické dvorenie, ktoré sa pravidelne opakuje každú zimu niekoľko stotisíc rokov.
Vedení inštinktom pod tiažou zradného ľadu, putujú cez Južný kríž. Sú vedení neomylne za svojim tradičným štýlom rozmnožovania – po rituáloch plných spletitých tancov a delikátnych manévrov, doprevádzaných disharmonickými zvukmi extatických piesní sa spárujú do monogamných párov.
Dni sú stále kratšie, počasie čím ďalej krutejšie. Všetky samičky majú neskrotnú vôľu. Vydržia až katastrofálne podmienky, aby mohli zniesť svoje vajce. Po niekoľkých týždňoch bez potravy sa vydávajú späť k oceánu plnému rýb, ktorý je vzdialený viac ako 200 kilometrov. Cesta je veľmi riskantná a plná hladných leopardích tuleňov.
Samci zostávajú na mieste, aby strážili nakladené vajíčka, ktoré neustále ochraňujú svojimi končatinami. Sú vystavení teplotám okolo –40°C a krutému polárnemu vetru.
Po dlhých mesiacoch, kedy tučniaci nič nejedia sa začínajú liahnuť ich mláďatá. Po vyliahnutí do bieleho sveta, prežije mláďa so svojimi zásobami iba 48 hodín. Pokiaľ sa jeho matka omešká s prinesením potravy, zomrie.
Hneď ako je rodina opäť pohromade, role sa menia. Matky zostávajú s čerstvo narodeným mláďaťom a všetci dospelí tučniaci ochraňujú mláďatá pred útokmi predátorov. Čím viac sa počasie otepľuje a ľady pomaly praskajú, tým častejšie môžu dospelí tučniaci opakovať svoju cestu pre jedlo, ktoré pre nich znamená niekoľko sto kilometrov a opakujú ju do tej doby, než sú mláďatá schopné samé sa potopiť do hlbokých vôd Antarktického oceánu.
Stojaci hrdo na ľadovej ploche, vyzerajú ako stelesnenie sily a existencie. Láska a solidárnosť sa spája s heroickým bojom pre nový život.