Malá Felícia vyrastá na francúzskom vidieku bez vlastnej rodiny a vášnivo miluje tanec. Spolu so svojím najlepším kamarátom Viktorom, ktorý sa chce stať veľkým vynálezcom, vymyslia riskantný plán ako utiecť zo sirotinca. Túžia sa dostať do Paríža, veľkého mesta plného svetiel, v ktorom práve vyrastá Eiffelova veža.
Felícia musí zabojovať ako nikdy predtým, prekonať samu seba a poučiť sa z vlastných chýb, aby si splnila svoj najväčší - stať sa primabalerínou v slávnej Parížskej opere. Animovaný film Balerína o malej baletke a jej veľkom sne prichádza do slovenských kín už 2. marca.
Na častú otázku, prečo producenti dali prednosť animovanému pred hraným, odpovedajú, že takto mali šancu prilákať širšie publikum a osloviť celé rodiny. A naozaj sa im to podarilo – Balerína bude určite páčiť všetkým deťom, ale aj ich rodičom, ktorí ešte nezabudli, aké je to byť dieťaťom. Pretože animovaný film je niečo, čo dokáže krásne prepojiť detstvo so svetom dospelých.
Odkaz tohto filmu je presným opakom toho, čo vo filme hovorí jedna z postáv „Sny sa nikdy neplnia, sú to len ilúzie....”. Tvorcovia filmu chcú povzbudiť všetky deti, aby sa nikdy nevzdávali svojich snov. Každý úspech, či už v športe alebo umení, je nekonečný boj, ktorý zvádza každý hlavne sám so sebou. Vyžaduje si prísny režim, sebaobetovanie, sebavedomie a veľa bolesti. Ak niekto nie je dostatočne spätý so svojím snom, nikdy nemôže uspieť.
Vo filme BALERÍNA sa veľa tancuje. Na plátne to vyzerá úžasne, tanečné čísla budú diváci sledovať s nemým úžasom. Všetky piruety, ktoré Felícia aj ostatní robia, sú rýchlejšie ako v skutočnosti. Ale to animácia občas vyžaduje - trošku preháňať. Keď Felícia a Camilla tancujú na plátne, ich pohyby majú dvakrát väčší rozsah a sú dvakrát rýchlejšie ako v realite. Záverečný súboj, v ktorom sa presúvajú z javiska do hľadiska, a potom na veľké schodisko budovy opery, je toho dokonalým príkladom.
Producenti sa netaja tým, že ich inšpirovali slávne filmy, v ktorých hrdinovia prekonávajú sami seba – napríklad Karate Kid, Billy Elliot alebo aj Rocky. Oni samozrejme nemali k dispozícii toľko peňazí, ako americké štúdiové veľkofilmy, ale podarilo sa im porovnateľnú kvalitu dosiahnuť vďaka vlastnej kreativite pri vymýšľaní celkom nových umeleckých postupov a riešení. Kvôli rozpočtovým obmedzeniam boli nútení napríklad zredukovať množstvo dekorácií či pospájať niektoré scény, čo však v konečnom dôsledku veľmi pomohlo svižnejšiemu tempu a intenzite rozprávania príbehu.
Divákom v kine rozhodne nehrozí žiadna nuda. Scenáristi filmu sa vrátili do ich vlastného detstva, ponorili sa do najhlbších spomienok a snažili sa spomenúť si, čo ich ako deti vzrušovalo a bavilo. Napríklad útek Felície a Viktora zo sirotinca je ako vystrihnutý z Indiana Jonesa. Je skvelé, pozerať sa hrdinov, ktorí si robia srandu zo svojich zranení a neustále sa uškŕňajú. Finálny súboj sa nesie v tomto istom duchu – je divoký a zároveň bláznivý. Tvorcovia sa o ňom vyjadrili v tom zmysle, že ak sa decká vďaka tej scéne naučia, že Socha slobody je darom Francúzska Amerike, budú šťastní ako blchy!
BALERÍNA je dôkazom, že animovaný film môže byť úspešný aj bez hovoriacich zvieratiek a hrdinov, ktorí si neustále spievajú. Tento film stavia na realizmus príbehu, vzájomnú súdržnosť postáv a úžasné dobrodružstvá, ktoré zažívajú. Všetky postavičky v tomto príbehu sú divácky nesmierne príťažlivé. Pre niektoré sú ich sny minulosťou, iné tie svoje ešte len snívajú, a niektoré na ne len dočasne zabudli. A určite to zažijú aj niektorí návštevníci kina. Vďaka BALERÍNE možno vytiahnu svoje staré sny zo spodnej zásuvky a rozhodnú sa vydať na cestu za ich splnením.
