Ako trubkára Laca Decziho zatýka polícia pre zle zahranú skladbu, ako si kontrabasista Ján Jankeje privyrába na živobytie v mikulášskom kostýme či ako saxofonista Ľubo Tamaškovič hľadá stratenú slávu na karaoke večierku.
Vtipný i smutný svet troch fenomenálnych slovenských muzikantských osobností zo 60. rokov prináša na plátno slovensko-české režisérske duo Robert Kirchhoff a Filip Remunda. Ich tragikomická dokumentárna jam session Para nad riekou prichádza do slovenských kín už od 19. mája 2016.
Film o živote i úpadku bohémy, film o sláve i jej pominuteľnosti, ale aj film ako recept na život – aj tak možno charakterizovať túto snímku, ktorá vznikala takmer celé desaťročie.
Laco Deczi je stále hviezda, ktorá koncertuje a má svoju tvár, Jano Jankeje chce žiť spokojne a Ľubomír Tamaškovič žil ku koncu života vo svojej minulosti. Všetci spolu chcú vo filme nájsť stratenú slávu, ktorá uschla ako poľná tráva.
“Všetci traja zažiarili doma, všetci traja utiekli za slobodou do cudziny, kde zažiarili znovu. Spája ich vášeň pre ich hudbu, nespútanosť a energia pre tri životy. A sú to natoľko autentické a charizmatické osobnosti, že sme pri nakrúcaní improvizovali ako v jazzovej muzike - niekedy sme nechali situácie úplne bez dozoru. Nazvali sme to autoréžia,” vysvetlili tvorcovia. Film koncipovali ako sled absurdných obrazov dokumentárnej jam session, v ktorej všetky postavy voľne improvizujú a reagujú na situácie, ktorých koniec vždy nechávali otvorený.
“Je to v podstate hraný film s reálnymi postavami. V priebehu prípravy sme si uvedomili, že casting je dôležitý rovnakou mierou pri hranom ako aj tzv. dokumentárnom filme. Ani najlepšiu tému nemožno nakrútiť bez skvelých postáv. A bolo úžasné sledovať, ako prostredníctvom našich troch hrdinov stretávame ďalších a ďalších nadrealistov. Bolo nám jasné, že akýkoľvek pokus zviazať všetky tie svojrázne postavy informáciami zničí ten pocit na hranici šialenstva, ktorý sme zažívali v ich blízkosti. Preto sme sa rozhodli pracovať len s náznakmi najpotrebnejších faktov a dali sme prednosť rozprávaniu prostredníctvom situácií,” dodali režiséri.
“Hľadali sme, v čom sa ich životy prepájajú. Prišli sme na to, že ten zvláštny smútok a strach zo smrti potláčajú vôľou, ktorá občas vyzerá ako šialený úškľabok a inokedy ako existenciálna úzkosť. Vznikla tak dobrá kombinácia tragiky a komiky. O tom je ten film. Je to vlastne recept na život,“ povedal Robert Kirchhoff a Filip Remunda.
Na svete s miliardou muzikantov vystupujú v snímke Para nad riekou do popredia títo traja. Zjavujú sa v absurdite, humore, tragike a paradoxe svojich životov, ako by sa plavili vo veľkej rieke. Vyčerpávajúca odysea o troch zostarnutých muzikantoch prináša aj vôľu pokračovať. Z každodennosti sa stáva sled očakávaní, hľadaní, prekvapení, sklamaní a prehier. Na plátne tak diváci uvidia muzikantov v nečakaných, priam absurdných situáciách, v intímnych výpovediach i úvahách o živote.
„V priebehu času sa scenár menil. Príbehy postáv sa vyvíjali. A niektoré situácie, ktoré sme nakrútili, sú na úrovni dokumentárneho zázraku,” myslia si Robert Kirchhoff a Filip Remunda.
„Svetská sláva, poľná tráva. Ľudský život je ako para nad riekou a preto niet kam sa ponáhľať,“ vraví na začiatku filmu Ľubomír Tamaškovič, ktorý sa už premiéry nedočkal, skonal v roku 2013.
Para nad riekou mala svetovú premiéru na Medzinárodnom filmovom festivale Visions Du Reel v NYON vo Švajčiarsku, československú premiéru na Medzinárodnom festivale dokumentárnych filmov Jihlava na jeseň 2015. Slovenskú predpremiéru si snímka odbyla na Medzinárodnom festivale filmových klubov Febiofest 2016.
Film prináša do kín Asociácia slovenských filmových klubov.
- reklamná správa -
