11. septembra 2001. Teroristi uniesli štyri lietadlá. Tri zasiahli svoj cieľ. Toto je príbeh štvrtého z nich.
11. september roku 2001 zmenil moderné dejiny našej planéty viac ako akákoľvek iná udalosť. Muselo ubehnúť dlhých päť rokov, kým o tomto strašnom dni vznikol prvý film, na ktorý sa diváci môžu vybrať do kín. Let číslo 93 Paula Greengrassa je nielen prvý, ale aj jedinečný. Nesnaží sa vodiť divákov za ručičku a dávať na zložité otázky jednoduché odpovede. Skôr sa pokúša byť nestranným svedkom dňa, v ktorom sa počas niekoľkých hodín zmenili milióny osudov.
Film Let číslo 93 je strhujúcou a provokatívnou drámou, podávajúcou príbeh ľudí, ktorí sa stali priamymi svedkami únosu štvrtého lietadla v deň najhoršieho teroristického útoku v dejinách Ameriky. Greengrassovým zámerom bolo pohybovať sa počas celého filmu iba medzi letovými dispečermi, pasažiermi a posádkou. „Nie je to film s jasne štruktúrovanými postavami. Je to príbeh o 44 ľuďoch, ktorých začíname sledovať od príchodu na letisko a potom v reálnom čase absolvujeme ich deväťdesiatminútovú cestu v ústrety obrovskému hrdinstvu, tvárou v tvár takmer istej smrti,“ hovorí režisér.
Pri nakrúcaní filmári úzko spolupracovali s pozostalými po pasažieroch a členoch posádky a využívali všetky dostupné materiály, ktoré dokumentovali osudný let a udalosti na jeho palube, ktoré viedli až k pádu lietadla v Pensylvánii. Netradičnému filmu zodpovedal aj casting, pri ktorom bola hlavnou devízou adeptov fyzická podobnosť herca s niektorým z reálnych charakterov. Namiesto scenárov dostali herci nakrútené dokumenty o svojich postavách, ktoré im pomáhali lepšie sa stotožniť s rolou. Aby snímka pôsobila skutočne verne, niektorí pracovníci letiskových kontrolných veží, ktorí túto tragédiu pocítili ako prví na pevnej zemi, si v Lete číslo 93 zahrali seba samých.
Aj vďaka tomu pôsobí tento film mimoriadne autenticky. „Pokiaľ by výsledný film nemal byť pravdivý, alebo by pôsobil nerealisticky, vôbec nemalo zmysel ho nakrúcať,“ hovorí Olivia Thirlby, predstaviteľka jednej z pasažierok. Okrem autentickosti sa môže Let číslo 93 pochváliť i filmovými kvalitami. Zahraniční kritici ho zatiaľ prijímajú jednoznačne. „Úžasný počin, ktorý jasne prevyšuje všetky filmy, nakrútené v tomto roku,“ komentuje ho napríklad Peter Travers z časopisu Rolling Stone.
Pri nakrúcaní filmári úzko spolupracovali s pozostalými po pasažieroch a členoch posádky a využívali všetky dostupné materiály, ktoré dokumentovali osudný let a udalosti na jeho palube, ktoré viedli až k pádu lietadla v Pensylvánii. Netradičnému filmu zodpovedal aj casting, pri ktorom bola hlavnou devízou adeptov fyzická podobnosť herca s niektorým z reálnych charakterov. Namiesto scenárov dostali herci nakrútené dokumenty o svojich postavách, ktoré im pomáhali lepšie sa stotožniť s rolou. Aby snímka pôsobila skutočne verne, niektorí pracovníci letiskových kontrolných veží, ktorí túto tragédiu pocítili ako prví na pevnej zemi, si v Lete číslo 93 zahrali seba samých.
Aj vďaka tomu pôsobí tento film mimoriadne autenticky. „Pokiaľ by výsledný film nemal byť pravdivý, alebo by pôsobil nerealisticky, vôbec nemalo zmysel ho nakrúcať,“ hovorí Olivia Thirlby, predstaviteľka jednej z pasažierok. Okrem autentickosti sa môže Let číslo 93 pochváliť i filmovými kvalitami. Zahraniční kritici ho zatiaľ prijímajú jednoznačne. „Úžasný počin, ktorý jasne prevyšuje všetky filmy, nakrútené v tomto roku,“ komentuje ho napríklad Peter Travers z časopisu Rolling Stone.
