Pavol Hammel
BRATISLAVA - V pätnástich rokoch založil skupinu Prúdy, ktorá zásadne ovplyvnila podobu československého bigbeatu. V roku 1969 vydal kľúčový album Zvoňte zvonky, ktorý sa dodnes radí k najlepším v histórii československej populárnej hudby.
Počas nasledujúcich rokov nahral niekoľko desiatok albumov a piesní, pričom songy ako Medulienka, ZRPŠ či Učiteľka tanca zľudoveli. Spevák, gitarista a skladateľ Pavol Hammel je bez preháňania žijúcou legendou slovenskej populárnej hudby. V nedeľu oslávi šesťdesiate narodeniny.
Pre Hammelovu tvorbu je charakteristická rozmanitosť zvukov i štýlov. Dokáže zložiť, zahrať a zaspievať rovnako dobre folkové albumy, ako aj monumentálne rockové platne, pri ktorých sa mnohým rockerom na Slovensku i v Česku tají dych. Všetky piesne však majú spoločného menovateľa, ktorými sú osobitá poetika s dôrazom na príbeh a silná melódia. "Píše ľahko, prirodzene, nemá spotené dlane od vzpierajúcich sa tónov či ťažkých tém," povedal svojho času na Hammelovu adresu jeden z jeho dvorných skladateľov Kamil Peteraj, ktorý spolu s Borisom Filanom otextoval väčšinu jeho hitov.
Rodený Bratislavčan pochádza z muzikantskej rodiny, s hudbou sa zoznámil prostredníctvom hry na husle v Železničiarskom umeleckom súbore. Huslistom bol aj Hammelov otec, ktorý hral v Slovenskom národnom divadle. K bigbeatu sa Hammel dostal prostredníctvom svojho o päť rokov staršieho brata Juraja, ktorý ho načierno prepašoval na koncert do vtedajšieho bratislavského Pionierskeho paláca. Trinásťročný Paľo bol ohromený, pod vplyvom nastupujúceho bigbeatu vymenil husle za gitaru. Začiatkom 60. rokov vznikla skupina Prúdy, v roku 1965 zložil Hammel svoju prvú skladbu Spievam si pieseň.
Zostava Prúdov sa v priebehu rokov menila, hralo v nej mnoho hudobníkov ako napríklad basgitarista Fedor Frešo, gitarista František Griglák či multiinštrumentalista Laco Lučenič. Zvykne sa dokonca hovoriť, že v Prúdoch hral takmer každý, kto v slovenskej hudbe niečo znamenal. Najvýraznejšou postavou spomedzi plejády hudobníkov, ktorí v Prúdoch pôsobili, je okrem Hammela skladateľ a klávesový mág Marián Varga.
Celoživotná spolupráca Hammela a Vargu by vystačila na román. Hádali sa, rozchádzali, no zostali kamarátmi. "Skôr ako vznikol veľký konflikt, radšej sme to rozpustili," povedal Hammel. Príchod nových tvárí do kapely však podľa neho prinášal so sebou inšpiráciu. "Náš prvý rozchod bol prospešný pre celú československú hudbu, Varga totiž založil Collegium musicum," vysvetlil Hammel náhly odchod Vargu spolu s Fedorom Frešom a Vladom Mallým z Prúdov v roku 1969.
Mnohé z Hammelových piesní zľudoveli, čo sa však stalo aj ich prekliatím. "Nič proti, stal sa z nich ľudový popevok, čo svojím spôsobom poteší. Na druhej strane, bol by som rád, keby sa rovnako ujali aj niektoré iné piesne. Napríklad Učiteľka tanca vznikla pre film, a tak sme k nej aj pristupovali. Nakrúcanie sme pojali ako happening, na husle si zahral opitý zvukový majster," doplnil spoluautor niekoľkých stoviek piesní Hammel.
Hammel má na konte viac ako tri desiatky albumov, ktoré nahral so skupinou Prúdy aj bez nej (napríklad Hráč, Pokoj vám, Dnes už viem, Čas malín či Som šťastný, keď ste šťastní). Zatiaľ posledný pod názvom Déja vu nahral minulý rok s Radimom Hladíkom. Ide o záznam jedného z mnohých akustických koncertov týchto dvoch legiend, a to vystúpenia v brnenskom klube Stará pekáreň. Obsahuje 18 hitov a jednu novinku, ktorú Hammel zložil špeciálne pre tento album.
Hammel stále koncertuje. Deň po svojej šesťdesiatke vystúpi v Bratislave so skupinou Prúdy v najsilnejšej možnej zostave, vo februári by sa mal objaviť v Prahe na pokračovaní Beat Festu. Okrem hudby sa v posledných rokoch venuje aj maľovaniu. Neživí ho len koncertovanie, ale aj "civilné" povolanie. Niektorí fanúšikovania mu dodnes nedokážu odpustiť jeho pôsobenie v socialistickej agentúre Slovkoncert a členstvo v komunistickej strane. Organizácii hudobných festivalov sa venoval aj po roku 1989.
Úspešný hudobník sa v roku 1976 po druhý raz narodil. Po jednej z prebdených nocí v Prahe totiž zaspal na let do Bratislavy. Lietadlo, ktorým mal letieť, havarovalo do jazera na bratislavských Zlatých pieskoch. Letecké nešťastie si vyžiadalo 76 ľudských životov, haváriu prežili traja ľudia. Hammel bol v čase nešťastia stále na zozname pasažierov.
Pre Hammelovu tvorbu je charakteristická rozmanitosť zvukov i štýlov. Dokáže zložiť, zahrať a zaspievať rovnako dobre folkové albumy, ako aj monumentálne rockové platne, pri ktorých sa mnohým rockerom na Slovensku i v Česku tají dych. Všetky piesne však majú spoločného menovateľa, ktorými sú osobitá poetika s dôrazom na príbeh a silná melódia. "Píše ľahko, prirodzene, nemá spotené dlane od vzpierajúcich sa tónov či ťažkých tém," povedal svojho času na Hammelovu adresu jeden z jeho dvorných skladateľov Kamil Peteraj, ktorý spolu s Borisom Filanom otextoval väčšinu jeho hitov.
Rodený Bratislavčan pochádza z muzikantskej rodiny, s hudbou sa zoznámil prostredníctvom hry na husle v Železničiarskom umeleckom súbore. Huslistom bol aj Hammelov otec, ktorý hral v Slovenskom národnom divadle. K bigbeatu sa Hammel dostal prostredníctvom svojho o päť rokov staršieho brata Juraja, ktorý ho načierno prepašoval na koncert do vtedajšieho bratislavského Pionierskeho paláca. Trinásťročný Paľo bol ohromený, pod vplyvom nastupujúceho bigbeatu vymenil husle za gitaru. Začiatkom 60. rokov vznikla skupina Prúdy, v roku 1965 zložil Hammel svoju prvú skladbu Spievam si pieseň.
Zostava Prúdov sa v priebehu rokov menila, hralo v nej mnoho hudobníkov ako napríklad basgitarista Fedor Frešo, gitarista František Griglák či multiinštrumentalista Laco Lučenič. Zvykne sa dokonca hovoriť, že v Prúdoch hral takmer každý, kto v slovenskej hudbe niečo znamenal. Najvýraznejšou postavou spomedzi plejády hudobníkov, ktorí v Prúdoch pôsobili, je okrem Hammela skladateľ a klávesový mág Marián Varga.
Celoživotná spolupráca Hammela a Vargu by vystačila na román. Hádali sa, rozchádzali, no zostali kamarátmi. "Skôr ako vznikol veľký konflikt, radšej sme to rozpustili," povedal Hammel. Príchod nových tvárí do kapely však podľa neho prinášal so sebou inšpiráciu. "Náš prvý rozchod bol prospešný pre celú československú hudbu, Varga totiž založil Collegium musicum," vysvetlil Hammel náhly odchod Vargu spolu s Fedorom Frešom a Vladom Mallým z Prúdov v roku 1969.
Mnohé z Hammelových piesní zľudoveli, čo sa však stalo aj ich prekliatím. "Nič proti, stal sa z nich ľudový popevok, čo svojím spôsobom poteší. Na druhej strane, bol by som rád, keby sa rovnako ujali aj niektoré iné piesne. Napríklad Učiteľka tanca vznikla pre film, a tak sme k nej aj pristupovali. Nakrúcanie sme pojali ako happening, na husle si zahral opitý zvukový majster," doplnil spoluautor niekoľkých stoviek piesní Hammel.
Hammel má na konte viac ako tri desiatky albumov, ktoré nahral so skupinou Prúdy aj bez nej (napríklad Hráč, Pokoj vám, Dnes už viem, Čas malín či Som šťastný, keď ste šťastní). Zatiaľ posledný pod názvom Déja vu nahral minulý rok s Radimom Hladíkom. Ide o záznam jedného z mnohých akustických koncertov týchto dvoch legiend, a to vystúpenia v brnenskom klube Stará pekáreň. Obsahuje 18 hitov a jednu novinku, ktorú Hammel zložil špeciálne pre tento album.
Hammel stále koncertuje. Deň po svojej šesťdesiatke vystúpi v Bratislave so skupinou Prúdy v najsilnejšej možnej zostave, vo februári by sa mal objaviť v Prahe na pokračovaní Beat Festu. Okrem hudby sa v posledných rokoch venuje aj maľovaniu. Neživí ho len koncertovanie, ale aj "civilné" povolanie. Niektorí fanúšikovania mu dodnes nedokážu odpustiť jeho pôsobenie v socialistickej agentúre Slovkoncert a členstvo v komunistickej strane. Organizácii hudobných festivalov sa venoval aj po roku 1989.
Úspešný hudobník sa v roku 1976 po druhý raz narodil. Po jednej z prebdených nocí v Prahe totiž zaspal na let do Bratislavy. Lietadlo, ktorým mal letieť, havarovalo do jazera na bratislavských Zlatých pieskoch. Letecké nešťastie si vyžiadalo 76 ľudských životov, haváriu prežili traja ľudia. Hammel bol v čase nešťastia stále na zozname pasažierov.
