Študentka archeológie Zdenka Kosarova odkrýva urnovú hrobku. (Zdroj: SITA)
TRENČÍN – Vyše 2 100 hrobiek našli archeológovia na najväčšom slovenskom pohrebisku z doby bronzovej na okraji Trenčína. Výskumy trvajú od roku 2002, odkedy na poliach pri výpadovke na Prievidzu začali stavať viacero obchodných domov.
V súčasnosti sa začala výstavba rozsiahleho obchodného centra Laugaricio, na roli pracujú ťažké mechanizmy, medzi nimi na vytýčenom pozemku archeológovia postupne odkrývajú posledné keramické urny, v ktorých sú uložení spopolnení mŕtvi.
“Vo všeobecnosti ide o najväčšie pohrebisko, ktoré bolo na území Slovenska doteraz skúmané. Prieskum je výnimočný tým, že ide o jedno z mála pohrebísk lužickej kultúry (1 400 až 700 pred n. l.), ktoré bolo na Slovensku preskúmané kompletne. Keďže sa tu pochovávalo niekoľko storočí, poskytne získaný inventár dostatok podkladov pre sledovanie vývoja lužickej kultúry a ich kontaktov so súvekými kultúrnymi skupinami,” uviedol pre agentúru SITA vedúci archeologického výskumu a zástupca riaditeľa Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Nitre Ivan Cheben.
Podľa jeho slov tak ako v súčasnosti, aj vtedy sa menila móda, čo vidia na bronzových ozdobách, ktoré po uložení popola do urien prikladali. Oblasť Trenčína bola zároveň významnou obchodnou križovatkou a dostali sa sem prvky zo severu i z juhu. Miesto, kde sa obrad spopolnenia vykonával, archeológovia v pohrebisku nenašli.
Urny boli zakopané niekoľko desiatok centimetrov pod zemou, v priemere majú asi 40 centimetrov. Cheben uviedol, že doposiaľ preskúmali časť pohrebiska, kde bolo takmer 1 700 urnových hrobov, v súčasnosti odokryli ďalších asi 400.
Archeológovia predpokladajú, že nájdu ešte približne stovku hrobov. Nálezy putujú do Nitry, kde sa zakonzervujú, zrekonštruujú a zdokumentujú. Riaditeľka Trenčianskeho múzea Katarína Babičová uviedla, že zatiaľ nemajú priestory, kde by mohli nálezy prezentovať. Časom by ich mohli vytvoriť na Trenčianskom hrade. Podľa nej je to však otázka asi piatich rokov, než archeológovia nálezy spracujú a preskúmajú, až potom môžu poslúžiť ako exponáty do múzea.
"V súčasnosti dochádza na Slovensku k výraznej stavebnej aktivite prakticky vo všetkých regiónoch. Archeologický výskum je preto nevyhnutný práve na tých miestach, kde by sa mohli nenávratne zničiť archeologické náleziská, ktoré tvoria kultúrne dedičstvo Slovenska," dodal Cheben.
“Vo všeobecnosti ide o najväčšie pohrebisko, ktoré bolo na území Slovenska doteraz skúmané. Prieskum je výnimočný tým, že ide o jedno z mála pohrebísk lužickej kultúry (1 400 až 700 pred n. l.), ktoré bolo na Slovensku preskúmané kompletne. Keďže sa tu pochovávalo niekoľko storočí, poskytne získaný inventár dostatok podkladov pre sledovanie vývoja lužickej kultúry a ich kontaktov so súvekými kultúrnymi skupinami,” uviedol pre agentúru SITA vedúci archeologického výskumu a zástupca riaditeľa Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Nitre Ivan Cheben.
Podľa jeho slov tak ako v súčasnosti, aj vtedy sa menila móda, čo vidia na bronzových ozdobách, ktoré po uložení popola do urien prikladali. Oblasť Trenčína bola zároveň významnou obchodnou križovatkou a dostali sa sem prvky zo severu i z juhu. Miesto, kde sa obrad spopolnenia vykonával, archeológovia v pohrebisku nenašli.
Urny boli zakopané niekoľko desiatok centimetrov pod zemou, v priemere majú asi 40 centimetrov. Cheben uviedol, že doposiaľ preskúmali časť pohrebiska, kde bolo takmer 1 700 urnových hrobov, v súčasnosti odokryli ďalších asi 400.
Archeológovia predpokladajú, že nájdu ešte približne stovku hrobov. Nálezy putujú do Nitry, kde sa zakonzervujú, zrekonštruujú a zdokumentujú. Riaditeľka Trenčianskeho múzea Katarína Babičová uviedla, že zatiaľ nemajú priestory, kde by mohli nálezy prezentovať. Časom by ich mohli vytvoriť na Trenčianskom hrade. Podľa nej je to však otázka asi piatich rokov, než archeológovia nálezy spracujú a preskúmajú, až potom môžu poslúžiť ako exponáty do múzea.
"V súčasnosti dochádza na Slovensku k výraznej stavebnej aktivite prakticky vo všetkých regiónoch. Archeologický výskum je preto nevyhnutný práve na tých miestach, kde by sa mohli nenávratne zničiť archeologické náleziská, ktoré tvoria kultúrne dedičstvo Slovenska," dodal Cheben.
