Pár storočí známe myšlienky osvietenstva o slobode a boji proti neprávostiam nadchýnali aj geniálneho Ludwiga van Beethovena. Pretavil ich aj do svojej jedinej opery Fidelio, ktorá sa v piatok 21. februára vracia po 35 rokoch na javisko Historickej budovy Štátneho divadla Košice v úplne novom a nadčasovom naštudovaní.
Druhá premiéra opery v jubilejnej 75. sezóne košického divadla je po rokoch 1962 a 1985 treťou košickou inscenáciou Fidelia v histórii. Je aj príspevkom k oslavám 250. výročia narodenia geniálneho skladateľa, ktoré si v tomto roku pripomína celý hudobný svet.
Jediná Beethovenova opera sa do aktuálne hrávanej podoby dostávala niekoľko rokov. Beethoven spolu s libretistami J. Sonnleithnerom, S. von Breuningom a G. F. Treitschkem operu trikrát prepracovali – prvá verzia mala premiéru v roku 1805, finálna v roku 1814. Zaujímavosťou je aj to, že k Fideliovi napísal Beethoven až štyri predohry. Opera rozpráva príbeh Leonory, ktorá v prestrojení za väzenského dozorcu Fidelia zachráni svojho manžela, politického väzňa Florestana pred smrťou vo väzení.
Medzinárodný inscenačný tím viedol nemecký režisér Bruno Berger-Gorski, scénu a kostýmy navrhla Carmen Castagnon. Režisér a scénografka podľa vlastných slov umiestnili Fidelia do priestoru akéhosi „nadčasového“ väzenia, aby v ňom mohli vyobraziť aj tie súčasné Leonory - ženy a bojovníčky. „Leonora a Florestan stelesňujú dokonalý hrdinský pár, ktorý sa stavia za demokratické myšlienky revolúcie, ľudskú dôstojnosť, vnútornú slobodu a vzburu proti bezpráviu. Florestana preto strčia do reťazí ako politického väzňa. Takéto ideály Beethovena nadchýnajú. Na príklade Leonory aj jej manžela stvárnil (aj hudobne) vzdor jedinca voči nespravodlivosti, a to aj s nasadením vlastného života, pričom je dnes táto téma aktuálna ako nikdy predtým,“ zdôrazňuje Berger-Gorski a pripomína nedávne prípady vrážd - novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej (od ich smrti uplynú práve v deň košickej premiéry dva roky), novinárky Daphne Galizie na Malte či vlaňajšiu vraždu aktivistky Mirelle Franco v Riu de Janeiru. „Práve títo ľudia totiž za idealizmus, boj proti korupcii vo vláde a neprávostiam v krajine zaplatili tým najvzácnejším,“ hovorí nemecký režisér, ktorý je známy uvádzaním znovuobjavených starých alebo zriedkavo uvádzaných opier. V celom svete nieslo jeho režisérsky rukopis viac ako 100 operných titulov v mnohých operných domoch na štyroch kontinentoch.
Nový operný titul so súborom naštudoval šéfdirigent Vinicius Kattah. Rovnako ako pred rokom pri Mozartovom Donovi Giovannim, aj teraz svoje vnímanie Beethovenovej partitúry označil ako „historicky poučeného Fidelia“. „Bude to Fidelio, akého diváci (zrejme) nikdy predtým nepočuli naživo ani z nahrávok. Mojim cieľom bolo dotknúť sa Beethovena v jeho podstate. Budú tu teda frázy s pridaním prieťahov, ozdôb, kadencií, fermát, a tak ďalej. Všetko sa bude hrať a spievať presne rovnakým spôsobom a tempom, ako to Beethoven chápal a (rád by) počul... Samozrejme, so zvláštnymi prvkami a prekvapeniami, ktoré sa v rámci improvizácie od každého hudobníka v danej dobe očakávali,“ hovorí Kattah. V rámci Kattahovho naštudovania budú diváci v orchestri počuť aj také hudobné nástroje ako zobcová flauta (tzv. sopranino recorder) namiesto modernej pikoly, či kontrafagot. „Verím, že diváci s nami zažijú skutočného Beethovena,“ dodáva Kattah.
Nový Fidelio má aj zaujímavé sólistické obsadenie. V postave Florestana absolvuje košický debut rakúsky tenorista Eugene Amesmann. Rodák z Tirolska vyrastal vo Viedni a spev študoval na viedenskom Konzervatóriu Prayner. Pôsobil v súbore Eduard-von-Winterstein-Theater Annaberg či vo viedenskej Volksoper. Ako spevák na voľnej nohe účinkoval v mnohých operných a operetných produkciách v Nemecku, Rakúsku, Švajčiarsku, ale aj v Japonsku. Podľa Amesmanna je Fidelio opera, ktorá sa vždy dá adaptovať na súčasnosť.
„V niektorých krajinách sa ešte stále uplatňujú nezákonné postupy Dona Pizzara. Spievať rolu Florestana mi robí obrovskú radosť, aj keď hlasovo nepatrí medzi tie najjednoduchšie ani pre jedného tenoristu,“ myslí si Amesmann. Podľa domáceho Florestana Titusza Tóbisza je v dnešnej dobe veľmi potrebné pripomenúť si túto silne politickú a výrazne humanistickú operu. „Veľkou výzvou je aj po hudobnej stránke, a ja som sa snažil čerpať najmä z výkonov Jamesa Kinga a Jona Vickersa. Dúfam, že aktuálnosť tohto príbehu dobre prijme aj publikum,“ vraví Titusz.
V postave Leonory sa predstaví v Nemecku žijúca a pôsobiaca francúzska sopranistka Fredérique Friess. Košickí diváci ju už dôverne poznajú. Debutovala v Košiciach pred dvoma rokmi vo Wagnerových Vílach a v predchádzajúcej sezóne vynikajúco stvárnila rolu Desdemony vo Verdiho Otellovi. „Môžeme povedať, že ten príbeh je večný a stále aktuálny pri dnešných politických škandáloch, o ktorých sa dozvedáme takmer denne. A naša produkcia zdôrazňuje práve tento aspekt,“ myslí si Friess o svojej postave a pripravovanej inscenácii. Alternujúcou Leonorou je domáca sólistka Janette Zsigová, ktorú vždy fascinovali Beethovenove klavírne sonáty. „Nadčasová téma príbehu, podčiarknutá náročným vokálnym partom, je pre mňa ozajstnou výzvou, a veľmi sa teším, že mám možnosť stvárniť túto skvostnú rolu,“ hovorí.
V ostatných postavách sa predstavia ďalší domáci a hosťujúci sólisti – Michal Onufer a Mihály Podkopájev (Rocco), Mariana Hochelová a Aneta Hollá (Marzellina), Raoni Hübner a Maksym Kutsenko (Jaquino), Ludovik Kendi a Marián Lukáč (Don Pizzaro), Martin Kovács (Don Fernando) a Anton Baculík, Pavol Spišský, László Havasi, Krisztián Kokolusz (väzni).
- reklamná správa -
