BRATISLAVA - Kirk Douglas je legendárny herec, producent a spisovateľ známy svojou jamkou v brade a šarmom, ktorý očaril tisíce žien. Počas jeho viac ako 60-ročnej filmovej kariéry získal tri nominácie na Oscara a v roku 1996 čestnú cenu americkej Akadémie filmových umení a vied za polstoročie kreatívnej a morálnej sily, ktorú venoval komunite filmového priemyslu.
Americký filmový inštitút ho zaradil na 17. priečku zoznamu najväčších mužských hviezd strieborného plátna. Kirk Douglas je zosobnením naplnenia amerického sna.
Chlapec menom Isur Danielovič sa narodil 9. decembra 1916 v newyorskom Amsterdame bieloruským židovským imigrantom Bryne a Herschelovi, ktorí sa rozhodli presťahovať do Ameriky za lepším životom. Jeho strýko bol už v USA istý čas, "poameričtil" si meno a zmenil si priezvisko na Demsky, čo spravila aj celá jeho rodina. Budúca hviezda teda vyrastala ako Izzy Demsky rodičom Berthe a Harrymu, ktorý pracoval ako handrár. Kým sa dostal k herectvu, vystriedal Kirk vraj okolo 40 zamestnaní, aby pomohol rodine zarobiť si na chlieb a mlieko. Keďže bol jediným chlapcom medzi šiestimi sestrami, rozmýšľal len o tom, ako odísť z domu. "Chcel som vypadnúť, horelo mi pod zadkom," vyjadril sa neskôr. Svoj herecký talent v sebe objavil na strednej škole, keď účinkoval v niekoľkých školských hrách. "V mojom živote bola jedna vec, o ktorej som vždy vedel, ktorá bola konštantná a nemenila sa - že chcem byť hercom," uviedol.
Po strednej škole sa dostal na St. Lawrence University, kde však nezvládal platiť školné, a tak si vzal pôžičku, ktorú splácal vďaka práci záhradníka a školníka. Na univerzite sa stal dôležitým členom tímu wrestlerov a zápasenie dokonca využíval na zarobenie ďalších peňazí. Jeho herecký talent ocenila až Americká akadémia dramatických umení v New Yorku, ktorá mu poskytla špeciálne štipendium. Práve tu sa zoznámil s Betty Joan Perske, neskôr známou ako Lauren Bacall, ktorá hrala kľúčovú úlohu pri štarte jeho filmovej kariéry. Ďalšou jeho spolužiačkou bola bermudská herečka Diana Dill - jeho prvá veľká láska. Počas letných prázdnin si po prvý raz zarobil ako herec a začal používať meno, pod ktorým ho potom spoznal celý svet - Kirk Douglas. Keď divadelnú školu skončil, dostal svoju prvú menšiu rolu na divadelných doskách, ktoré znamenajú svet - na Broadwayi.
Krátko po tom, ako sa USA zapojili do druhej svetovej vojny, narukoval k vojenskému námorníctvu. V máji 1943 uvidel na titulnej strane magazínu Life fotografiu spolužiačky Diany Dill. Ostatným námorníkom vtedy prisahal, že tú ženu si vezme za manželku. Svoje slovo dodržal 2. novembra 1943. O rok neskôr ho pre zranenia z bojov prepustili z armády a Kirk sa začal venovať rodinnému životu a kariére. Diana mu porodila dvoch synov - v roku 1944 Michaela a v roku 1947 Joela, pričom obaja sa vydali v stopách svojho otca. Michael sa stal uznávaným hercom, Joel producentom. Manželstvo však nevydržalo a dvojica sa v roku 1951 rozviedla.
Po vojne pracoval Kirk v New Yorku, zarábal si v rádiu, divadle a reklamách. Na Broadwayi sa mu darilo a spočiatku chcel zostať divadelným hercom. Jeho bývalá spolužiačka Lauren Bacall ho však zoznámila s producentom Halom B. Wallisom, ktorý prišiel do New Yorku hľadať nové talenty do svojho pripravovaného filmu Čudná láska Marthy Iversovej (1946). Wallis ho uvidel na skúške divadelnej hry a hneď ho obsadil do jednej z hlavných úloh. Kirk teda zamieril do Hollywoodu a odštartoval novú etapu svojho života. Debutoval v úplne odlišnej úlohe, než do akých ho obsadzovali neskôr. Zahral si dobrého muža, ktorému vládne jeho dominantná žena. V roku 1948 mala premiéru nízkorozpočtová snímka Chodím sám, kde si Kirk po prvý raz zahral so svojím dobrým priateľom Burtom Lancasterom. Vďaka silnej chémii, ktorú dvojica "na pľaci" predvádzala, sa objavili spoločne celkovo v siedmich filmoch, napríklad vo westerne Výstrely v O.K. Corral (1957), politickom trileri Sedem dní v máji (1964) či v gangsterskej komédii Tvrdí muži (1986). "Konečne ma dali preč od Burta Lancastera a šťastie sa zvrtlo. Teraz už mám vo filmoch pekné dievčatá," zavtipkoval na adresu kamaráta Kirk.
Svoje miesto vo svete filmu našiel koncom 40. rokov, keď dostal prelomovú rolu vo filme Šampión (1949). Stvárnil chudobného boxera, ktorý sa dostane na vrchol slávy a stáva sa z neho bezohľadný egoista. Tento výkon mu vyniesol jeho prvú nomináciu na Oscara. Odvtedy prijímal predovšetkým úlohy rozhnevaných egocentrických mužov, na ktoré bol svojimi ostrými črtami tváre, prenikavým pohľadom, atletickou postavou a mužnou chôdzou predurčený. Hneď v začiatkoch svojej filmovej kariéry chcel mať absolútnu moc nad všetkými projektmi, v ktorých účinkoval, a tak si založil vlastnú filmovú spoločnosť pomenovanú podľa jeho matky Bryna Productions.
V roku 1953 prišla druhá oscarová nominácia za jeho herecký výkon vo filme Zlo a krása, kde si zahral bezohľadného producenta, ktorý manipuluje so svojimi hercami, scenáristami a režisérmi. Tretiu, no rovnako nepremenenú nomináciu na Oscara získal v roku 1957 za stvárnenie slávneho umelca Vincenta Van Gogha v životopisnej dráme Smäd po živote. „Kirk Douglas vytvoril dojímavý a pamätný portrét umelca - muža s masívnou kreatívnou silou podnecovanou búrlivým emocionálnym tlakom, strachom a hrôzou zo šialenstva. Podľa môjho názoru, Kirk mal vyhrať cenu Akadémie,“ uviedol režisér snímky Vincente Minnelli. Pre samotného Douglasa bolo hranie Van Gogha veľmi bolestnou skúsenosťou. „Nielenže som vyzeral ako Van Gogh, bol som aj v rovnakom veku, v akom spáchal samovraždu,“ vysvetlil. Hoci sa mu Oscara získať nepodarilo, za svoj výkon získal Zlatý Glóbus aj cenu pre najlepšieho herca asociácie newyorských kritikov a kritičiek New York Film Critics Circle.
V roku 1960 Bryna Productions uviedla do kín komerčne veľmi úspešný film Spartakus, v ktorom Kirk opäť zažiaril. Snímka sa však preslávila aj tým, že ukončila éru takzvanej hollywoodskej čiernej listiny. Na tej sa koncom 40. a začiatkom 50. rokov minulého storočia ocitli profesionálni umelci zábavného priemyslu, ktorí inklinovali alebo boli členmi Americkej komunistickej strany. Jedným z nich bol aj spisovateľ a scenárista Dalton Trumbo, ktorý stál aj za scenárom Spartaka. Kirk Douglas bol prvý, kto oficiálne zverejnil a uviedol jeho meno, čím po desiatich rokoch práce v anonymite priznal jeho podiel práce.
Kirk Douglas väčšinu svojej kariéry hral vážne a energické postavy. Nádych komika sa v ňom ukázal v snímkach 20 000 míľ pod morom (1954), Muž bez hviezdy (1955) či For Love or Money (1963). Na svoju prvú lásku - divadlo však popri sláve a pompéznosti filmových premiér a hollywoodskych večierkov nezabudol. V polovici 60. rokov si zahral v divadelnej adaptácii románu Kena Keseyho Prelet nad kukučím hniezdom. Okamžite sa začal zaujímať o práva na sfilmovanie príbehu a napokon ich aj získal. Venoval ich však synovi Michaelovi s domnienkou, že ho obsadí do hlavnej úlohy. Pre mladého a ambiciózneho herca, ktorý žil dlho v tieni slávneho otca, bol Kirk na túto rolu v roku 1975 pristarý. Obsadil teda napriek hnevu a nesúhlasu otca Jacka Nicholsona, ktorý si vyslúžil Oscara za najlepší mužský herecký výkon v hlavnej úlohe.
V 80. rokoch sa popri iných aktivitách začal venovať aj televízii a písaniu. Zahral si hlavnú rolu v televíznom filme Amos (1985) - najoceňovanejšom televíznom diele roka. Účinkoval aj v Kto seje vietor - snímke, ktorá v roku 1988 získala dve ceny Emmy. V tom istom roku sa dostal na pulty kníhkupectiev jeho úspešný životopis Handrárov syn, ktorý odštartoval Kirkovu spisovateľskú kariéru. Okrem kníh na motívy jeho vlastného života napísal aj romány, napríklad Dance With the Devil alebo Last Tango in Brooklyn. „Som skutočný herec, ale písanie kníh milujem, pretože v nich môžem hrať všetky úlohy, mužov, ženy, chlapcov, dievčatá, a žiadny režisér ma nekritizuje,“ uviedol Kirk.
Od roku 1954 je Kirk ženatý s reklamnou agentkou Anne Buydens. Ich manželstvo patrí k najtrvácejším v Hollywoode. Mali spolu dvoch synov - Petera a Erica, no ten v roku 2004 zomrel po predávkovaní drogami. V roku 1991 Kirk prežil haváriu helikoptéry, pri ktorej zahynuli dvaja ľudia. Táto skúsenosť ho priviedla späť k židovskej viere, od ktorej sa počas filmovej kariéry odklonil. V januári 1996 utrpel vážnu mozgovú porážku a následne sa zhoršila jeho schopnosť rozprávať. Napriek pokročilému veku je veľkým fanúšikom internetu a často píše blogy na svoje MySpace konto.
